|
|
Il fatto che semplicemente ce ne dimentichiamo, indica che l'Alleanza deve ripensare la natura della difesa collettiva, le sue risposte, e l'importanza di rinnovare il suo strumentario operativo per affrontare più efficacemente le nuove sfide alla sicurezza.
|
|
|
Second, choices must be made regarding NATO’s future as a defence organisation. Obviously, collective defence remains the backbone of the Alliance. But what does this mean in an era where energy cut-offs and (cyber-)terrorism are the preferred lines of attack? NATO’s collective defence clause under Article 5 was duly invoked after 9/11, which means in theory that NATO as a whole remains in a quasi-state of war. The fact that we simply forget this indicates that the Alliance needs to rethink the nature of collective defence, its responses, and the importance of retooling its operational kit to address new security challenges more effectively. NATO’s military operations suggest a new strategy of “forward defence”, where allied interests and values are protected “at the Hindukush.” But with energy security topping the agenda and relations with Russia at freezing point, the true, and possibly novel, meaning of Article 5 requires serious collective thought.
|
|
|
Deuxièmement, des choix doivent être opérés en ce qui concerne l’avenir de l’OTAN en tant qu’organisation de défense. À l’évidence, la défense collective reste la pierre angulaire de l’Alliance. Mais qu’est-ce que cela signifie à l’heure où l’interruption des approvisionnements en énergie et le (cyber)terrorisme sont devenus les lignes d’attaque privilégiées ? La clause de défense collective de l’OTAN aux termes de l’article 5 a été dûment invoquée après le 11 septembre, ce qui signifie en théorie que l’Alliance dans son ensemble reste quasiment en état de guerre. Le fait que nous l’oublions tout simplement montre que l’Alliance doit repenser la nature de la défense collective, ses réponses et l’importance d’un renouvellement de son outillage opérationnel pour pouvoir relever plus efficacement les défis sécuritaires. Les opérations militaires de l’OTAN font penser qu’il y a une nouvelle stratégie de « défense en avant », dans le cadre de laquelle les intérêts et les valeurs des Alliés sont protégés « jusqu’à l’Hindu Kuch ». Mais avec la sécurité énergétique en tête de l’ordre du jour et les relations avec la Russie au point mort, la véritable, et peut-être nouvelle, signification de l’article 5 nécessite une réflexion collective approfondie.
|
|
|
Zweitens müssen Entscheidungen über die Zukunft der NATO als Verteidigungsorganisation getroffen werden. Die gemeinsame Verteidigung bleibt das Rückgrat des Bündnisses. Doch was bedeutet das schon zu einer Zeit, in der Energieversorgungsunterbrechungen und (Cyber-)Terror die bevorzugten Angriffsmittel sind? Die Klausel der gemeinsamen Verteidigung im Artikel 5 des NATO-Vertrages wurde nach dem 11. September gebührend geltend gemacht. Die NATO befindet sich also theoretisch in einem Beinahe-Kriegszustand. Die Tatsache, dass wir das einfach vergessen, beweist, dass das Bündnis die Art der gemeinsamen Verteidigung, die jeweiligen Reaktionen sowie die Umrüstung seiner operativen Kräfte überdenken muss, wenn sie effizienter künftigen Krisen die Stirn bieten möchte. Die Militäreinsätze lassen auf eine neue Strategie der „Vorwärtsverteidigung“ schließen, bei der Interessen und Werte „auch am Hindukusch“ verteidigt werden. Doch angesichts der Energiesicherheit, die oben auf der Tagesordnung steht, und die eingefrorenen Beziehungen zu Russland muss die wirkliche und möglicherweise neue Bedeutung des Artikels 5 ernsthaft kollektiv überdacht werden.
|
|
|
En segundo lugar debe elegirse entre las posibles alternativas para el futuro de la OTAN como organización de defensa. Obviamente la defensa colectiva sigue representando la espina dorsal de la Alianza. Pero ¿qué significa eso en una época en la que los cortes del suministro de energía o el ciberterrorismo son las formas de ataque preferentes? La cláusula de defensa colectiva de la OTAN contenida en el Artículo 5 fue invocada oficialmente tras el 11-S; teóricamente eso quiere decir que la OTAN, como conjunto, se encuentra en un estado casi de guerra. El hecho de que nos olvidemos de ello indica que la Alianza necesita volver a meditar sobre la naturaleza de la defensa colectiva, sus respuestas y la importancia de reconfigurar su equipo operativo para afrontar de una forma más eficaz las nuevas amenazas contra la seguridad. Las operaciones militares de la OTAN aconsejan una nueva estrategia de “defensa adelantada” en la que los valores e intereses de los Aliados estén protegidos hasta en los confines del globo. Pero con la seguridad energética encabezando la agenda y las relaciones con Rusia en punto muerto, es necesaria una seria reflexión colectiva sobre el verdadero –y probablemente novedoso– significado del Artículo 5.
|
|
|
Em segundo lugar, têm de ser feitas escolhas acerca do futuro da NATO enquanto organização de defesa. É óbvio que a defesa colectiva continua a constituir a espinha dorsal da Aliança. No entanto, o que significa isto numa época em que os cortes de energia e o terrorismo (cibernético) são os modos preferenciais de ataque? A cláusula de defesa colectiva da NATO, o Artigo 5º, foi devidamente invocada a seguir ao 11 de Setembro, o que significa que, teoricamente, a NATO como um todo permanece num estado de quase guerra. O facto de, pura e simplesmente, nos esquecermos desta realidade indica que a Aliança precisa de repensar a natureza da defesa colectiva, as suas reacções e a importância de aprovisionar o seu kit operacional com novas ferramentas para enfrentar os novos desafios à segurança de forma mais eficaz. As operações militares da NATO sugerem uma nova estratégia de “defesa avançada”, em que os interesses e os valores aliados são protegidos “no Hindukush”. Contudo, com a segurança energética à cabeça da ordem de trabalhos e as relações com a Rússia praticamente congeladas, o verdadeiro e, possivelmente, novo significado do Artigo 5º requer uma reflexão colectiva séria.
|
|
|
ثانياً: لا بد من اتخاذ قرارات بشأن مستقبل حلف الناتو كمنظمة دفاعية. إذ من الواضح أنّ الدفاع الجماعي يبقى العمود الفقري للحلف. لكنْ ماذا يعني هذا الدفاع الجماعي في عصر بات فيه قطع إمدادات الطاقة و"الإرهاب الالكتروني" خطيّ الهجوم المفضّليْن؟ لقد فُعِّل الدفاع الجماعي لحلف الناتو بموجب البند الخامس من ميثاق الحلف بحسب الأصول بعد الحادي عشر من سبتمبر، الأمر الذي يعني نظرياً أنّ حلف الناتو ككل لا يزال في شبه حالة حرب. وتشير الحقيقة المتمثلة بأننا ننسى هذا الأمر بكل بساطة إلى أنّ الحلف بحاجة إلى إعادة النظر في طبيعة الدفاع الجماعي واستجاباته وأهمية تحديث أدواته العمليّاتية، لكي يتصدى للتحديات الأمنية الجديدة بفاعلية أكبر. إن عمليات حلف الناتو العسكرية بحاجة إلى استراتيجية "دفاع متقدّم" جديدة بحيث تُحمى مصالح وقيم دول الحلف "في سلسلة جبال هندوكوش". لكنْ في الوقت الذي تصدّر فيه أمن الطاقة الأجندة ووصلت فيه العلاقات مع روسيا إلى درجة التجمّد، فإن المعنى الحقيقي، وربما الجديد، للبند الخامس يتطلب تفكيراً جماعياً جدّياً.
|
|
|
In de tweede plaats moeten keuzes worden gemaakt over de toekomst van de NAVO als defensieorganisatie. Het is duidelijk dat de collectieve verdediging de ruggengraat van het Bondgenootschap blijft. Maar wat betekent dat in een tijd dat het afsnijden van de energietoevoer en (cyber-)terrorisme de favoriete aanvalsmethoden zijn? De clausule over de collectieve verdediging van de NAVO onder Artikel 5 werd terecht ingeroepen na 9/11, wat theoretisch betekent dat de NAVO als geheel in een soort staat van oorlog verkeert. Het feit dat we dat gewoon vergeten, duidt er op dat het Bondgenootschap opnieuw moet nadenken over de aard van de collectieve verdediging, over haar reacties, en over de noodzaak haar operationele gereedschapskist opnieuw uit te rusten, zodat zij de nieuwe veiligheidsuitdagingen beter aan kan. De militaire operaties van de NAVO wijzen op een nieuwe strategie van “vooruitgeschoven verdediging”, waarin de geallieerde belangen en waarden worden beschermd “bij de Hindukush.” Maar nu energieveiligheid bovenaan de agenda staat en de relaties met Rusland het vriespunt naderen, moet collectief ernstig nagedacht worden over de werkelijke, en wellicht nieuwe, betekenis van Artikel 5.
|
|
|
На второ място, трябва да се направи избор относно бъдещето на НАТО като отбранителна организация. Очевидно колективната отбрана ще си остане гръбначният стълб на Алианса. Но какво означава това във време, когато прекъсването на енергийните доставки и кибертероризмът са предпочитаните форми на нападение? След 11 септември НАТО се позова на член 5, разпоредбата за колективна отбрана, което означава, че на теория все още е почти във война. Фактът, че просто забравяме това, показва, че Алиансът трябва да преосмисли естеството на колективната отбрана, своите реакции и значението на оперативното си превъоръжаване за по-ефективно действие срещу новите предизвикателства за сигурността. Военните операции на НАТО подсказват, че е необходима нова стратегия за „изнесена напред отбрана”, защищаваща интересите и ценностите на съюзническите държави „до Хиндукуш”. Но предвид енергийната сигурност, която е приоритетен проблем, и отношенията с Русия, които са в мъртва точка, за изпълването на член 5 с ново съдържание се изискват сериозни колективни мисловни усилия.
|
|
|
Za druhé, je třeba učinit rozhodnutí ohledně budoucnosti NATO jako obranné organizace. Společná obrana samozřejmě zůstává základním pilířem Aliance. Co to však znamená v době, kdy mezi upřednostňované teroristické metody patří narušování dodávek elektrické energie a kyberterorismus? Ustanovení o společné obraně v rámci Článku 5 Severoatlantické smlouvy bylo po útocích na USA 11.září 2001 řádně aplikováno, což teoreticky znamená, že NATO jako celek zůstává ve stavu, jenž by se dal nazvat válečným. Skutečnost, že na tento fakt jednoduše zapomínáme, je důkazem, že Aliance by měla, v zájmu účinnější konfrontace s novými bezpečnostními úkoly, přehodnotit systém společné obrany, modus společné reakce a význam nového společného operačního vybavení. Vojenské operace NATO nasvědčují nové strategii “předsunuté obrany,” kdy zájmy a hodnoty spojenců jsou chráněny “pod Hindukúšem.” Vzhledem k tomu, že agendě vévodí energetická bezpečnost a vztahy s Ruskem jsou na bodu mrazu, skutečný a možná nový smysl ustanovení Článku 5 Severoatlantické smlouvy si vyžaduje společnou hlubokou analýzu.
|
|
|
Teiseks, vaja on teha valikud NATO kui kaitseorganisatsiooni tuleviku suhtes. Ilmselt jääb kollektiivne kaitse edaspidigi alliansi selgrooks. Kuid mida see tähendab ajastul, mil energiakatkestused ja (küber-)terrorism on eelistatuimad ründeviisid? NATO 5. artikli kollektiivse kaitse klauslit rakendati täiel määral pärast 11. septembrit 2001, mis teoorias tähendab, et NATO kui tervik oleks justkui sõjaseisukorras. Tõik, et see on meil lihtsalt meelest läinud, näitab, et allianss peab ümber mõtestama kollektiivse kaitse olemuse ja oma reageeringud ohtudele; see näitab, kui tähtis on värskendada operatsioonivahendeid, et uute julgeolekuprobleemidega tõhusamalt toime tulla. NATO sõjalised operatsioonid eeldavad uut „ettenihutatud kaitse” strateegiat, mille järgi liitlaste huve ja väärtusi kaitstakse “Hindukuši juures”. Ent kuna energiajulgeolek on kerkinud päevakorra etteotsa ning suhted Venemaaga jõudnud külmumispunkti, nõuab 5. artikli tõeline ja võimalik, et koguni uudne tähendus tõsist kollektiivset mõttetööd.
|
|
|
Másodszor, dönteni kell a NATO, mint védelmi szervezet jövőjét illetően is. Természetesen, a kollektív védelem megmarad a szövetség gerinceként. Mit jelent azonban mindez egy olyan korszakban, amikor az energia utánpótlás elzárása és a (kíber-) terrorizmus, a támadások preferált módja? A NATO kollektív védelemre vonatkozó 5. cikkelyét 9/11 után életbe léptették, ez elméletben azt jelenti, hogy a NATO egészét tekintve kvázi hadban áll. Az a tény, hogy mi ezt egész egyszerűen elfelejtjük, jól mutatja azt, hogy a Szövetségnek újra kell gondolnia a szövetség kollektív védelmének természetét, reagálásait, rámutat arra, hogy az új biztonsági kihívások hatékony kezelése érdekében, műveleti eszköztárát át kell alakítania. A NATO katonai műveletei az „előretolt védelem” új stratégiáját mutatják, ahol a Szövetség érdekeit és értékeit a „Hindukus” térségében kell megvédeni. Azonban, tekintettel arra, hogy előkelő helyen szerepel a napirendben az energiabiztonság és, hogy az Oroszországhoz fűződő kapcsolatok elérték a fagypontot, komoly kollektív gondolkodás szükséges az 5. cikkely új és lehetőség szerint újszerű átgondolásához.
|
|
|
Í öðru lagi þarf að skera úr um valkosti hvað varðar framtíð NATO sem varnarbandalags. Sameiginlegar varnir eru augljóslega grundvallaratriði hjá bandalaginu. En hvaða merkingu hefur það á tímum þar sem hindrun á orkuöflun og (net-)hryðjuverk eru uppáhalds árásaraðgerðirnar? Ákvæði 5. gr NATO-sáttmálans um sameiginlegar varnir var virkjað strax eftir 11. september árásina, sem merkir allavega fræðilega að NATO sem heild sé í hálfgildings-stríði. Sú staðreynd að við einfaldlega gleymum þessu bendir til þess að bandalagið þurfi að endurhugsa eðli sameiginlegra varna, viðbragða sinna og mikilvægis þess að endurvígbúast til að geta brugðist með skilvirkari hætti við nýjum öryggisógnum. Hernaðaraðgerðir NATO gefa til kynna nýja stefnu um „framlægar varnir“ þar sem hagsmunir og gildi aðildarríkjanna eru varin „við Hindukush-fjallgarðinn.“ En þegar það eru orkuöryggismál sem eru efst á blaði og tengslin við Rússland við frostmark, þá krefst hin nýja, og kannski nýstárlega merking 5. greinarinnar, alvarlegrar sameiginlegrar skoðunar við.
|
|
|
Antra, būtina spręsti NATO, kaip gynybinės organizacijos, ateities alternatyvą. Kolektyvinė gynyba, be abejonės, išlieka Aljanso stuburu. Tačiau ką tai reiškia tokiu laikmečiu, kai energijos nutraukimas ir (kibernetinis) terorizmas yra mėgstamas išpuolio būdas? 5 straipsnyje įtvirtinta NATO kolektyvinės gynybos nuostata buvo deramai pritaikyta po rugsėjo 11-osios, o tai teoriškai reiškia, kad NATO iki šiol yra pusiau karo būsenos. Tas faktas, kad mes tiesiog apie tai pamiršome, rodo, kad privalome persvarstyti kolektyvinės gynybos pobūdį, jos atsakus ir tai, kaip svarbu atnaujinti operatyvinių „įrankių dėžutę“, kad kuo veiksmingiau būtų galima imtis naujų saugumo iššūkių. NATO karinės operacijos leidžia kalbėti apie naują „puolamosios gynybos“ strategiją, kai sąjungininkų interesai ir vertybės yra ginami „Hindukuše“. Tačiau tuo metu, kai energetikos saugumas yra saugumo darbotvarkės pradžioje, o santykiai su Rusija baigia visai užšalti, reikia tikrai rimtai pamąstyti apie tikrąją, o gal ir naująją, 5 straipsnio prasmę.
|
|
|
For det andre må det bli tatt valg med hensyn til NATOs fremtid som forsvarsorganisasjon. Kollektivt forsvar er åpenbart fortsatt Alliansens ryggrad. Hva betyr imidlertid dette i en tid energikutt og (cyber-)terrorisme er de foretrukne angrepslinjer? NATOs kollektive forsvarsklausul under Artikkel 5 ble som ventet brukt etter den 11. september, som i teorien betyr at hele NATO fortsatt er i en slags kvasi-krigsstatus. Det faktum at vi ganske enkelt glemmer dette viser at Alliansen på nytt må tenke gjennom innholdet i kollektivt forsvar, dens reaksjoner, og betydningen av å få nye instrumenter i sin operative redskapsboks for å møte nye sikkerhetsutfordringer mer effektivt. NATOs militære operasjoner antyder en ny strategi med ”fremskutt forsvar”, der allierte interesser og verdier beskyttes ”ved Hindukush”. Med energisikkerhet på toppen av agendaen og forbindelsene med Russland på frysepunktet, krever imidlertid den ekte, og muligens nye, meningen av Artikkel 5, alvorlig, kollektiv tankevirksomhet.
|
|
|
Po drugie, konieczne są decyzje w sprawie przyszłości NATO, jako organizacji obrony. Bez wątpienia, obrona zbiorowa pozostaje kręgosłupem NATO. Ale co to oznacza, w czasach, gdy odcinanie dostaw energii i (cyber)terroryzm są ulubionymi formami ataku? Klauzula o obronie zbiorowej zawarta w artykule 5 została prawomocnie przywołana po wydarzeniach z 11 września, co w teorii oznacza, że cały Sojusz znajduje się w stanie „quasi-wojny”. Fakt, że po prostu o tym zapominamy wskazuje, że Sojuszu musi ponownie przemyśleć, na czym polega obrona zbiorowa i podejmowane w ramach niej reakcje oraz zastanowić się nad znaczeniem bardziej skuteczniejszej wymiany swoich narzędzi operacyjnych. Operacje wojskowe NATO wskazywałyby na istnienie nowej strategii „wysuniętej obrony”, w ramach której interesy i wartości NATO są bronione „w Hindukuszu”. Jednak, wobec faktu, że bezpieczeństwo energetyczne wysuwa się na pierwszy plan, a stosunki z Rosją znajdują się w punkcie zamarzania, prawdziwe i być może nowatorskie znaczenie artykułu 5 wymaga poważnych, wspólnych przemyśleń.
|
|
|
În al doilea rând, trebuie luate decizii cu privire la viitorul NATO ca organizaţie de apărare. Evident, apărarea colectivă rămâne baza Alianţei. Dar ce înseamnă aceasta într-o eră în care întreruperile aprovizionării cu energie şi terorismul (cibernetic) sunt căile de atac preferate? Clauza de apărare colectivă prevăzută de Articolul 5 a fost invocată cu promptitudine după 11 septembrie, ceea ce înseamnă că, teoretic, NATO ca întreg rămâne într-o cvasi-stare de război. Faptul că pur şi simplu uităm acest lucru ne arată că Alianţa trebuie să regândească natura apărării colective, reacţiile sale şi importanţa reutilării trusei sale operaţionale pentru a răspunde la noile provocări de securitate cu mai multă eficacitate. Operaţiile militare ale NATO sugerează o nouă strategie de „apărare înaintată”, unde interesele şi valorile aliate sunt apărate „la Hindukush”. Având însă în vedere că securitatea energetică se află în vârful agendei NATO şi că relaţiile cu Rusia au atins punctul de îngheţ, adevăratul şi posibil inovatorul înţeles al Articolului 5 necesită un efort de gândire colectiv.
|
|
|
Во-вторых, необходимо определиться с будущим НАТО как оборонной организации. Очевидно, коллективная оборона остается стержнем Альянса. Но что это означает в эпоху, когда предпочтение отдается нападениям в виде нарушения энергоснабжения и (кибер-)терроризма? После событий 11 сентября НАТО вполне правомочно сослалась на положение статьи 5 о коллективной обороне. Теоретически это означает, что НАТО как единое целое находится практически в состоянии войны. Тот факт, что мы забываем об этом, свидетельствует о необходимости для Альянса переосмыслить характер коллективной обороны, меры реагирования и значимость переоснащения НАТО оперативными инструментами, позволяющими более эффективно справляться с новыми проблемами безопасности. Военные операции НАТО подсказывают новую стратегию «обороны на передовых рубежах», в соответствии с которой интересы и ценности стран-союзниц отстаиваются в Хиндукуше. Но с учетом того, что энергетическая безопасность фигурирует в начале повестки дня, а отношения с Россией находятся на отметке замерзания, необходимо серьезно и сообща поразмыслить над истинным и, вероятно, новым значением статьи 5.
|
|
|
Po druhé, je potrebné učiniť rozhodnutie ohľadne budúcnosti NATO ako obrannej organizácie. Spoločná obrana samozrejme zostáva základným pilierom Aliancie. Čo to však znamená v dobe, kedy medzi uprednostňované teroristické metódy patrí narušovanie dodávky elektrickej energie a kyberterorizmus? Ustanovenia o spoločnej obrane v rámci Článku 5 Severoatlantickej zmluvy boli po útokoch na USA 11. septembra 2001 riadne aplikované, čo teoreticky znamená, že NATO ako celok zastáva v stave, ktorý by sa dal nazvať vojnovým. Skutočnosť, že na tento fakt jednoducho zabúdame, je dôkazom, že by Aliancia mala, v záujme účinnejšej konfrontácie s novými bezpečnostnými úlohami, prehodnotiť systém spoločnej obrany, modus spoločnej reakcie a význam nového spoločného operačného vybavenia. Vojenské operácie NATO nasvedčujú novej stratégii “predsunutej obrany,” kedy záujmy a hodnoty spojencov sú chránené “pod Hindukušom.” Vzhľadom na to, že agende vládne energetická bezpečnosť a vzťahy s Ruskom sú na bode mrazu, skutočný a možno nový zmysel ustanovení Článku 5 Severoatlantickej zmluvy si vyžaduje spoločnú hlbokú analýzu.
|
|
|
Drugič, treba bo sprejeti odločitve glede Natove prihodnosti kot obrambne organizacije. Kolektivna obramba seveda ostaja hrbtenica zavezništva. Vendar kaj to pomeni v času, ko se napadi odvijajo v glavnem v obliki pretrgane oskrbe z energijo in (kibernetskega) terorizma? Po napadih 11. septembra je bila aktivirana klavzula o Natovi kolektivni obrambi iz 5. člena, kar teoretično pomeni, da je Nato kot celota v kvazi vojnem stanju. Dejstvo, da na to preprosto pozabljamo, kaže, da mora zavezništvo ponovno razmisliti o naravi kolektivne obrambe, svojih odzivih in pomenu prenove delovne opreme, da bi lahko bolj učinkovito premagovalo varnostne izzive. Natove vojaške operacije napovedujejo novo strategijo “obrambe v prednjem območju”, po kateri se zavezniški interesi in vrednote branijjo “v Hindukušu.” Vendar pa je treba glede na dejstvo, da je energetska varnost glavna točka dnevnega reda, odnosi z Rusijo pa zamrznjeni, resno skupaj razmisliti o resničnem in morda celo novem pomenu 5. člena.
|
|
|
İkinci olarak NATO’nun bir savunma organı olarak geleceği konusunda seçimler yapılmalıdır. Toplu savunmanın hala İttifak’ın bel kemiği olduğuna şüphe yoktur. Ama enerji kesintileri ve (siber) terörizmin tercih edilen saldırı tarzı haline geldiği bir devirde bu ne anlama gelmektedir? NATO’nun 5. Madde kapsamındaki toplu savunma hükmü 11 Eylül’den sonra yürürlüğe sokulmuştur; bu da teoride NATO’nun bir bütün olarak hala bir tür yarı-savaş durumunda olduğu anlamına gelir. Bu gerçeği unutuyor olmamız, İttifak’ın toplu savunmanın niteliğini, kendi mukabele şekillerini ve operasyonel yeteneklerini yeni güvenlik tehditleriyle baş edebilecek şekilde yeniden donatmasının önemini bir kez daha düşünmesi gerektiği anlamına gelir. NATO’nun askeri operasyonları “Hindikuş’ta” müttefiklerin çıkarlarının ve değerlerinin korunduğu yeni bir “ileri savunma” stratejisi gerektiğini göstermektedir. Ancak enerji güvenliği gündemin en üst sırasında, Rusya ile ilişkiler dondurulma noktasında iken, 5. Maddenin gerçek ve belki de yeni anlamı üzerinde ciddiyetle ve topluca düşünülmesi gerekmektedir.
|
|
|
Otrkārt, ir jāizdara izvēle attiecībā uz NATO kā aizsardzības organizācijas nākotni. Skaidrs, ka kolektīvā aizsardzība turpinās būt par alianses mugurkaulu. Bet ko tas nozīmē laikmetā, kad enerģijas pārrāvums un (kiber)terorisms ir uzbrukuma veidi, kam tiek dota priekšroka? NATO kolektīvās aizsardzības pants tika pareizi aktivizēts pēc 11.septembra, kas teorētiski nozīmē, ka NATO kā tāda joprojām atrodas kvazi-kara stāvoklī. Tas, ka mēs vienkārši par to aizmirstam, norāda, ka aliansei ir jāpārdomā savs kā aizsardzības organizācijas statuss, savas atbildes un tas, cik svarīgi ir atjaunot savu instrumentāriju, lai efektīvāk cīnītos ar jaunajiem drošības izaicinājumiem. NATO militārās operācijas rosina domāt par jaunu „proaktīvas aizsardzības” stratēģiju, kur sabiedroto intereses un vērtības tiek aizsargātas “Hindukušā.” Bet līdz ar enerģijas jautājumu, kas tiek likts darba kārtības augšgalā, un attiecībām ar Krieviju, kas atrodas sasalšanas punktā, patiesas un, iespējams, jaunas 5.panta nozīmes definēšana prasa kolektīvu domāšanu.
|
