|
|
V druhej polovici 19. storočia rakúsko-uhorská správa vo svojich plánoch spomína vybudovanie prístavu v tejto oblasti. Krátko nato sa začnú stavebné práce v okolí ústia rieky Neretvy a Pločanského zálivu. Výstavba je však prerušená až do roku 1937, keď bola spracovaná Štúdia o prístave v Ploče, v ktorej je jasne uvedené, že prístav spĺňa všetky požiadavky, a následne v roku 1939 sa začne s úplnou výstavbou. Po konci 2. svetovej vojny dochádza k intenzívnejšiemu osídľovaniu mesta, v ktorom nastáva stavebný boom. Vedľa obytných budov tu rastú škôlky, školy, zdravotnícke zariadenia a ďalšie objekty mestskej urbanistickej infraštruktúry. V roku 1950 sa mesto premenuje na Kardeljevo, podľa jedného z vtedajších mocných politikov. V roku 1954 sa však mestu vracia pôvodné meno Ploče. V polovici 60. rokov minulého storočia je dokončená jadranská magistrála spolu s cestou do Mostaru, čo odľahčilo vtedy veľmi vyťaženú železničnú trať Sarajevo-Mostar-Ploče, ktorá je dodnes v prevádzke. Mesto v roku 1968 znovu získava meno Kardeljevo a používa ho až do roku 1990. Vtedy sa so vznikom samostatného Chorvátska mestu vrátil pôvodný názov Ploče. Župa Ploče bola založená v roku 1961. Vtedy bol totiž vybudovaný kostol zasvätený Panne Márii, a pastorálne centrum bolo zasvätené sv. Liberanovi. Ploče získalo štatút mesta až roku 1992. Vďaka tomu teraz spravuje niekoľko okolitých osád a dedín, medzi ktoré patrí aj Baćina s preslávenými sladkovodnými Bačinskými jazerami (celkom 7).
|
