|
|
Šiuolaikinėje graikų kalboje nėra veiksmažodžio bendraties, vietoj jos naudojami veiksmažodžiai tariamojoje nuosakoje, pavyzdžiui: προτιμώ να πάω (protimó na páó, pažodžiui, "aš norėčiau, kad aš eičiau").
|
|
|
Verbs are conjugated in three persons and two numbers. Modern Greek has no infinitive and uses a conjunction and finite verbs, as in προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'I prefer to go'. lit. I prefer that I go). In dictionaries, verbs are listed by the first person singular present tense form, such as γράφω (gráfō, 'I write') for write.
|
|
|
Les verbes sont conjugués selon trois personnes et deux nombres. Le grec moderne n’a pas d’infinitif et utilise à la place une conjonction et des verbes finis, comme dans προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, « je préfère aller », littéralement « je préfère que j’y aille »). Dans les dictionnaires, les verbes sont donnés à la première personne du singulier au présent, par exemple γράφω (gráfō, « j’écris ») pour « écrire ».
|
|
|
Verben werden in drei Personen und zwei Zahlen konjugiert. Das moderne Griechisch hat keinen Infinitiv und benützt eine Konjunktion und finite Verben, wie in προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'Ich bevorzuge zu gehen', wörtlich: Ich bevorzuge, dass ich gehe). In Wörterbüchern werden Verben in der ersten Person Singular Präsens aufgeführt, zum Beispiel γράφω (gráfō, 'Ich schreibe') für schreiben.
|
|
|
Los verbos se conjugan en tres personas y dos números. El griego moderno no tiene infinitivo y utiliza una conjunción y verbos finitos, como en {sonido1} (protimṓ na páō, "Prefiero ir". Lit. Prefiero que voy). En los diccionarios los verbos aparecen en la primera persona del singular del presente, como por ejemplo: γράφω (gráfō, "escribo") en lugar de en infinitivo escribir{/ i}.
|
|
|
I verbi si coniugano in tre persone e due numeri. Il greco moderno non possiede l'infinito e utilizza una congiunzione e verbi finiti, come προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, "preferisco andare"). Nei dizionari i verbi appaiono alla prima persona singolare presente, come ad esempio: γράφω (gráfō, "scrivo") al posto dell'infinito scrivere.
|
|
|
Werkwoorden worden vervoegd in de drie personen en twee getallen. Modern Grieks heeft geen infinitief en maakt gebruik van een voegwoord en een vervoegd werkwoord, zoals in προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'ik ga liever'. Letterlijk. ik verkies dat ik ga). In woordenboeken worden werkwoorden vermeld door de eerste persoon enkelvoud tegenwoordige tijd vorm, zoals γράφω (Grafo, 'ik schrijf') voor schrijven.
|
|
|
Глаголите се спрягат в три лица и две числа. Новогръцкият няма инфинитив и използва спрежение и свършени глаголи, като προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, "Предпочитам да отида"). В речниците глаголите се дават във формата за първо лице единствено число сегашно време, например γράφω (gráfō, "аз пиша") или пиша.
|
|
|
Glagoli se sklanjaju po licima (3) i brojevima (2). Moderni grčki nema infinitiva i umjesto njega koristi veznik i osobni oblik, kao u προτιμώ να πάω (protimṓ na páō. doslovce: 'radije idem'). U rječnicima su glagoli poredani u prvom licu jednine sadašnjeg vremena kao γράφω (gráfō, 'pišem') umjesto pisati.
|
|
|
Verber (udsagnsord) konjugeres (bøjes) i person (1./2./3.) og tal (ental/flertal). Moderne græsk har ikke nogen infinitiv (navnemåde) og bruger i stedet en kombination af en konjunktion (bindeord) og en bøjet (finit) form form, som fx i προτιμώ να πάω(protimṓ na páō, 'jeg foretrækker at gå'. [ordret: Jeg foretrækker, at jeg går]). I ordbøgerne opføres verber i 1. person ental nutid, fx γράφω (gráfō, 'jeg skriver') for skrive.
|
|
|
Verbe pööratakse kolmes isikus ja kahes arvus. Nüüdisaegses kreeka keeles ei ole infinitiivi, vaid kasutatakse sidesõnu ja tegusõna pöördelisi vorme, näiteks προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'ma pigem lähen', sõna-sõnalt "ma eelistan seda, et ma lähen"). Sõnaraamatutes on verbid järjestatud ainsuse esimese pöörde oleviku vormi põhjal, näiteks γράφω (gráfō, 'ma kirjutan') kirjutama asemel.
|
|
|
Az igék két számban és 3 személyben ragozódnak. A modern görög nyelvben nincs főnévi igenév, kötőszót és ragozott igét használnak, mint προτιμώ να πάω-ben (protimṓ na páō, 'szeretnék menni', szó szerint szeretnék, hogy én megyek). A szótárakban az igék jelen idő egyes szám első személyben vannak felvéve mint γράφω (gráfō, 'írok') az ír igéhez.
|
|
|
Czasowniki odmieniają się przez trzy osoby osoby i dwie liczby. W języku nowogreckim obecnie nie istnieje forma bezokolicznika. W jego miejsce stosuje się łącznik i osobową formę czasownika, np. προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, „Wolałbym pójść”). W słownikach formą podstawową czasownika jest forma pierwszej osoby trybu oznajmującego czasu teraźniejszego, np. γράφω (gráfō, „piszę”) zamiast „pisać”.
|
|
|
Verbele se conjugă la trei persoane și două numere. Greaca modernă nu are niciun infinitiv și utilizează o conjuncție și verbe finite, ca în προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'Eu prefer să merg'). În dicționare verbele sunt prezentate la prima persoană singular prezent, de exempluγράφω (gráfō, 'Eu scriu') pentru a scrie.
|
|
|
Греческий глагол спрягается по 2-м числам и 3-м лицам. В современном греческом нет неопределенной формы глагола, вместе ее используются глаголы в зависимом наклонении, например: προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, дословно "я предпочитаю, чтобы я пошел"). В словарях глаголы приводятся в форме 1-ого лица ед. числа настоящего времени, например, γράφω (gráfō, "я пишу") или пишу.
|
|
|
Slovesá sa časujú v troch osobách a dvoch číslach. V modernej gréčtine sa nepoužíva neurčitok. Jeho funkciu plní spojka v spojení so slovesom v určitom tvare, napr. προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, „radšej pôjdem“). Slovníky uvádzajú slovesá v 1. osobe jednotného čísla prítomného času, napr. γράφω (gráfō, „píšem“) na zachytenie slovesa písať.
|
|
|
Glagoli se spregajo glede na tri osebe in dve števili. Moderna grščina ne pozna nedoločnika in uporablja spregane in določne glagole, denimo προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'raje grem'). V slovarjih so glagoli zapisani v prvi osebi ednine sedanjika kot denimo γράφω (gráfō, 'pišem') za pisati.
|
|
|
Darbības vārdi ir konjugējami, viņiem ir trīs personas un divi skaitļi. Jaungrieķu valodā nav nenoteiksmes, tās vietā ir lietojami saikļi kopā ar finītiem darbības vārdiem, piemēram προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'es gribētu iet'. burt. es gribētu, ka es ietu). Vārdnīcās darbības vārdi ir sarakstīti pēc vienskaitļa pirmās personas tagadnes formas, piemēram, γράφω (gráfō, 'es rakstu') rakstīt vietā.
|
|
|
Réimnítear na briathra ina dtrí phearsa agus dhá uimhir. Níl aon infinideach sa Nua-Ghréigis agus úsáideann sí cónasc agus briathra finideacha, mar atá i προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'Is fearr liom dul'. lit. fearr liom go dtéim). I bhfoclóirí, bíonn briathra liostaithe faoin gcéad phearsa, aimsir láithreach uatha, mar shampla γράφω (gráfō, "scríobhaim ') le haghaidh scríobh .
|
