fez – -Translation – Keybot Dictionary

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch Français Spacer Help
Source Languages Target Languages
Keybot 3 Results  www.xperimania.net
  Cerimà³nia Xperimania  
Quase 1000 alunos de escolas secundárias de 18 países Europeus participaram nas actividades, com 447 trabalhos submetidos a concurso durante o ano lectivo de 2007/2008. Uma equipa internacional de professores fez uma pré-selecção dos finalistas, enquanto que um painel de peritos seleccionou os vencedores gerais.
Almost 1000 secondary school students from 18 European countries participated, with 447 submissions in the activities during the school year 2007/08. An international team of teachers made a pre-selection of finalists, while an expert panel selected the overall winners. The winning projects were declared interesting and well-structured, with a close connection to students’ day-to-day life.
Au cours de l'année scolaire 2007/2008, près de 1000 élèves d'écoles secondaires de 18 pays européens ont participé aux activités avec 447 contributions. Une équipe internationale d'enseignants a présélectionné les finalistes, parmi lesquels une commission d'experts a sélectionné les gagnants. Les projets gagnants étaient intéressants et bien structurés et présentaient un lien étroit avec la vie quotidienne des élèves.
Im Schuljahr 2007/2008 reichten rund 1000 SekundarschülerInnen aus 18 europäischen Ländern 447 Beiträge ein. Ein internationales Lehrerteam ermittelte die FinalistInnen. Die SiegerInnen wurden von einem Expertengremium ausgewählt. Die siegreichen Projekte waren sehr interessant, gut strukturiert und wiesen eine Nähe zum täglichen Leben der SchülerInnen auf.
Casi 1000 alumnos de secundaria de 18 países europeos participaron en las actividades y enviaron 447 propuestas durante el curso escolar 2007/08. Un equipo internacional de profesores hizo una primera selección de finalistas, de los que luego una comisión de expertos éligió a los ganadores. Los proyectos ganadores se destacaron por ser interesantes y estar bien estructurados y estrechamente relacionados con la vida diaria de los estudiantes.
Hanno partecipato quasi 1000 studenti della scuola secondaria di 18 paesi europei con 447 invii durante l‘anno scolastico 2007/08. Un team internazionale di insegnanti ha fatto una preselezione dei finalisti, mentre un gruppetto di esperti ha selezionato i vincitori finali. I progetti vincitori sono stati definiti interessanti e ben organizzati, strettamente connessi alla vita quotidiana degli studenti.
Bijna 1000 middelbareschoolleerlingen uit 18 Europese landen hebben tijdens het schooljaar 2007/08 meegedaan en 447 inzendingen gedaan voor de activiteiten. Een internationaal team van leerkrachten heeft een voorselectie gemaakt en een panel van deskundigen heeft de winnaars uitgekozen. Van de projecten die hebben gewonnen, werd gezegd dat ze interessant waren en goed gestructureerd, met een nauwe relatie met het dagelijks leven van de leerlingen.
Почти 1000 ученика от 18 европейски държави взеха участие в състезанието, с 477 разработки по различните дейности на проекта през учебната 2007/ 2008 година. Предварителна селекция на творбите извърши международен екип от учители, след което група специалисти подбра окончателните победители. Наградените проекти бяха обявени за интересни и добре структурирани, в тясна връзка с ежедневния живот на учениците.
1000 középiskolás 18 európai országból összesen 447 pályázattal vett részt a projektben a 2007/08-as iskolai év folyamán. Nemzetközi tanári csoport válogatta ki a győzelemre esélyes diákok pályázatait, majd szakértők döntöttek a végső eredményről. A nyertes munkákat érdekesnek és jól strukturáltnak találta a zsűri, valamint mindegyik közel állt a diákok hétköznapi életéhez.
W projekcie wzięło udział blisko 1000 uczniów szkół średnich z 18 państw a ogólna liczba zgłoszeń w ramach różnych konkursów zorganizowanych w roku szkolnym 2007/ 2008 wyniosła 447. Wstępnej selekcji finalistów dokonał zespół składający się z nauczycieli z różnych państw podczas gdy zwycięzcy wyłonieni zostali przez jury składające się z ekspertów. Zwycięskie projekty uznane zostały za interesujące i dobrze przygotowane; miały one jednocześnie bliskie odniesienie do codziennego życia uczniów.
În cursul anului şcolar 2007/2008, activităţile propuse au angrenat aproximativ 1.000 de elevi din 18 ţări europene, numărul lucrărilor trimise fiind de 447. Preselecţia finaliştilor a fost asigurată de o echipă internaţională de profesori, iar câştigătorii au fost aleşi de un grup de specialişti în domeniu. Proiectele câştigătoare au fost considerate interesante şi bine structurate, cu un grad mare de relevanţă pentru viaţa de zi cu zi a elevilor.
Na natečaju je sodelovalo skoraj 1000 srednješolcev iz 18 evropskih držav, ki so v okviru dejavnosti v šolskem letu 2007/08 posredovali kar 447 prispevkov. Predizbor finalistov je opravila mednarodna ekipa učiteljev, izmed katerih je strokovna komisija izbrala zmagovalce. Komisijo so sestavljali vrhunski predstavniki Evropskega sveta za kemično industrijo (Cefic), strokovnjaki iz Evropskega šolskega omrežja ter predstavnik flamskega Ministrstva za izobraževanje v Belgiji.
Nästan 1000 elever från mellanstadiet, högstadiet och gymnasiet från 18 europeiska länder deltog med 447 bidrag till aktiviteterna under skolåret 2007/08. Ett internationellt team med lärare gjorde ett första urval av finalister, och en expertpanel valde sedan ut de slutgiltiga vinnarna. De vinnande projekten ansågs vara intressanta och välstrukturerade med nära anknytning till elevernas vardag..
  Background  
Pensa apenas no esqui. Embora o esqui alpino fosse primeiramente incluído nos Jogos Olímpicos de 1936, apenas fez o seu verdadeiro início em 1948. Imagina o equipamento de um esquiador naquela altura: os esquis feitos de uma simples tábua com algumas peças de metal, sapatos pesados de cabedal atados com uma correia ao esqui e bastões de esqui em bambu.
Just think of skiing. Although alpine skiing was first included in the Winter Olympic Games in 1936, it made its real start in 1948. Imagine the equipment of a downhiller at that time: skis made out of a single piece of wood with some metal pieces, heavy leather shoes strapped to the ski and bamboo ski poles. Ever since the evolution of ski equipment has been so big that it is sometimes difficult to keep abreast of the new technology.
Prenons l’exemple du ski. Même si le ski alpin a été élevé au rang de discipline olympique en 1936, c’est en 1948 qu’il a véritablement pris son essor. Imaginez l’équipement d’un skieur de cette époque : des skis composés d’une simple latte de bois et de quelques pièces métalliques, des chaussures en cuir lourdes sanglées aux skis et des bâtons en bambou. Depuis cette époque, l’équipement de ski a tellement évolué qu’il est parfois difficile de suivre les progrès faits avec les nouvelles technologies.
Denken Sie nur mal an den Skilauf. Obwohl der alpine Skilauf bereits in die Olympischen Winterspiele 1936 aufgenommen wurde, hatte er seinen Durchbruch erst 1948. Stellen Sie sich die Ausrüstung eines Abfahrers dieser Zeit vor: Skier, die aus einem einzigen Stück Holz gefertigt wurden und nur wenige Metallteile hatten, schwere Lederschuhe, die an den Skiern festgemacht wurden und Stöcke aus Bambus. Die Entwicklung der Skiausrüstung ist seit dieser Zeit so rasant verlaufen, dass man nur mit Mühe Übersicht über die neuen Technologien behalten kann.
Pensemos sólo en el esquí. Aunque el esquí alpino ya estuvo presente en los Juegos Olímpicos de invierno de 1936, su verdadero comienzo fue en 1948. Imagínese el equipo de un esquiador de descenso en esa época: unas tablas de madera con alguna pieza de metal, botas de cuero muy pesadas atadas con cuerdas al esquí y palos de bambú. Desde entonces, la evolución del equipo de esquiar ha sido de tal calibre, que es difícil mantenerse al corriente de toda la nueva tecnología.
Pesante soltanto allo sci. Sebbene lo sci alpino sia stato incluso per la prima volta nel Giochi Olimpici Invernali nel 1936, ha avuto il debutto effettivo solo nel 1948. Immaginate l'attrezzatura di un discesista a quel tempo: gli sci erano fatti da un unico pezzo di legno con alcuni elementi in metallo, scarponi di pelle pesanti legati allo sci e racchette di bamboo. Da allora l'evoluzione dell'attrezzatura per lo sci è stata così enorme che a volte è difficile stare al passo con la nuova tecnologia.
Σκεφτείτε το σκι. Αν και συμπεριλήφθηκε για πρώτη φορά στους Ολυμπιακούς Αγώνες το 1936, το αληθινό ξεκίνημά του έγινε το 1948. Σκεφτείτε τον εξοπλισμό ενός σκιέρ της εποχής εκείνης: τα σκι ήταν φτιαγμένα από μονοκόμματο ξύλο με μερικά μεταλλικά κομμάτια, τα βαριά δερμάτινα πέδιλα ήταν δεμένα στα σκι και τα μπαστούνια ήταν από μπαμπού. Από τότε, η πρόοδος στον εξοπλισμό του σκι είναι τόσο μεγάλη που κάποιες φορές είναι δύσκολο να συμβαδίσει με τη νέα τεχνολογία.
Denk maar eens aan skiën. Hoewel alpineskiën voor het eerst in de Olympische Winterspelen van 1936 was opgenomen, maakte het zijn echte start in 1948. Stel je de uitrusting eens voor van een afdaler in die tijd: ski’s gemaakt uit één stuk hout met wat metalen onderdelen, zware leren schoenen aan de ski vastgegespt, en bamboe skistokken. Sinds die tijd is de evolutie van ski-uitrusting zo enorm dat het soms moeilijk is de nieuwe technologie bij te houden.
Само си представете карането на ски. Въпреки че алпийската ски дисциплина за първи път е била включена в Зимните Олимпийски игри през 1936, тя започва своето истинско начало едва през 1948. Представете си каква е била скиорската екипировка по това време: ски – направени от една дървена дъска и няколко метални частици; тежки кожени обувки, захванати за ските и бамбукови щеки. Оттогава развитието на ски екипировката е напреднало толкова много, че понякога се оказва трудно да си в течение с последните технологии.
Podívejme se třeba na lyžování. Ačkoli se alpské discipliny poprvé objevily na zimních olympijských hrách v roce 1936, vážně můžeme o jejich historii mluvit až od roku 1948. Jak vypadalo v té době vybavení sjezdaře? Lyže měl vyrobeny z jednoho kusu dřeva, některé jejich části byly kovové. K lyžím si pásy připevnil těžké kožené boty a do rukou uchopil bambusové hůlky. Lyžařská výstroj se však od té doby změnila k nepoznání a dnes je velmi těžké sledovat nejnovější informace o používaných technologiích.
Bare tænk på skiløb. Selvom alpint skiløb kom på de olympiske program ved Vinter OL i 1936 startede det først rigtigt i 1948. Forestil dig en styrtløbers udstyr dengang: ski lavet ud af en enkelt stykke træ med nogle metal stykker, tunge lædersko spændt på skiene og skistave af bambus. Lige siden har udviklingen af skiudstyr gået så stærkt, at det kan være svært at være på forkant med den nye teknologi.
Mõelge näiteks suusatamisele. Kuigi mäesuusatamine oli olümpiamängude kavas esmakordselt juba 1936. a taliolümpiamängudel, muutus ala tõeliselt populaarseks alles 1948. aastal. Kujutage ette, milline nägi välja tolleaegse mäesuusataja varustus: ühest puutükist valmistatud suusad mõnede metallosadega, rasked suuskade külge kinnitatud saapad ning bambusest suusakepid. Võrreldes oma algusaegadega on suusavarustus nii kõvasti edasi arenenud, et vahel on uusima tehnoloogiaga kursis püsimine isegi keeruline.
Ajatellaanpa laskettelua. Vaikka alppihiihto otettiin talviolympialaisiin vuonna 1936, kunnolla se pääsi alkuun vuonna 1948. Kuvittele sen ajan laskettelijan varusteita: sukset olivat umpipuuta ja metallia, painavat nahkakengät sidottiin suksiin remmeillä, ja sauvat olivat bambua. Sen jälkeen on lasketteluvarusteiden kehitys ollut niin huimaa, että siinä on vaikeaa pysyä mukana.
Gondoljunk csak a síelésre. Habár az első alpesi síelésre az 1936-os téli olimpiai játékok során került sor, igazából 1948-ban született meg ez a sportág. Képzeljük el milyen is lehetett akkoriban egy hegyről lesikló felszerelése: néhány fémdarabbal a faléchez csatolt nehéz bőrcipők bambusznád síbotokkal. Azóta olyan nagy mértékű fejlődésen ment keresztül a sífelszerelés, hogy sokszor nehéz lépést tartani az új technológiával.
Įsivaizduokite slidinėjimą. Nors kalnų slidinėjimas į žiemos olimpines žaidynes buvo įtrauktas jau 1936 metais, tikroji jo pradžia yra tik 1948 metai. Įsivaizduokite to meto kalnų slidininko įrangą: slidės buvo pagamintos iš vientiso medienos gabalo, jos buvo papildytos kai kuriomis metalinėmis detalėmis, prie slidžių pritvirtinti sunkūs odiniai batai ir bambukinės slidžių lazdos. Nuo to laiko slidinėjimo įranga ėmė taip stipriai keistis, kad kartais yra sunku neatsilikti nuo šių naujų technologijų.
Pomyśl o narciarstwie. Chociaż narciarstwo alpejskie było po raz pierwszy dyscypliną olimpijską w czasie Igrzysk Olimpijskich w roku 1936, tak naprawdę narciarstwo zaistniało na igrzyskach dopiero w 1948 roku. Wyobraź sobie sprzęt jakim dysponował zawodnik w tamtym okresie: narty wykonane z jednego kawałka drewna z elementami metalu, ciężkie skórzane buty i bambusowe kijki narciarskie. Od tamtej pory ewolucja jaka dokonała się w sprzęcie narciarskim była tak duża, że czasami aż trudno jest nadążyć nad nowymi technologiami.
Să luăm, de exemplu, schiul. Deşi schiul alpin a fost introdus ca disciplină olimpică la Jocurile Olimpice de Iarnă din 1936, adevăratul său debut s-a produs în 1948. Ştiţi din ce materiale era fabricat echipamentul unui schior la acea vreme? Schiurile erau confecţionate din lemn, pe care erau se fixau anumite piese metalice, „clăparii” din piele erau legaţi cu ajutorul unor cureluşe, iar beţele erau din lemn de bambus. De atunci, evoluţia echipamentului de schi a cunoscut un ritm atât de mare, încât uneori este greu să ţii pasul cu ultimele tehnologii din domeniu.
Zoberme si také lyžovanie. Hoci bolo zjazdové lyžovanie zaradené do zimných olympijských hier v roku 1936, prví zjazdári odštartovali až v roku 1948. Predstavte si výbavu vtedajšieho zjazdára: lyže vyrobené z jedného kusa dreva doplnené o nejaké kovové časti, ťažké kožené lyžiarky priviazané o lyže a bambusové palice. Vďaka veľkej evolúcii lyžiarskej výbavy je ťažké držať krok s novou technológiou.
Pomislite na smučanje. Čeprav je bilo alpsko smučanje kot prvo vključeno že v Zimske olimpijske igre 1936, se je resnično razcvetelo šele leta 1948. Zamislite si opremo smučarjev v tistem času: smuči, narejene iz enega samega kosa lesa z nekaj kovinskimi deli, težki usnjeni čevlji, privezani na smuči, in smučarske palice iz bambusa. Vse od takrat se smučarska oprema razvija tako hitro, da je včasih novim tehnologijam kar težko slediti.
Tänk bara på skidåkning. Även om utförsåkning ingick i de Olympiska vinterspelen redan 1936, kom grenen först igång på allvar 1948. Föreställ dig utrustningen för en utförsåkare på den tiden: skidor som var gjorda av ett enda stycke trä med en del metallbitar, tunga läderskor fastspända på skidan och bambuskidstavar. Sedan dess har skidutrustningens utveckling varit så snabb att det ibland är svårt att hålla jämna steg med den nya tekniken.
Vienkārši padomājiet par slēpošanu. Lai gan kalnu slēpošana bija iekļauta jau pirmajās Ziemas Olimpiskajās spēlēs 1936. gadā savu īsto sākumu tā pieredzēja 1948. gadā. Iztēlojieties kalna nobraucēja tā laika inventāru: slēpes, kas izstrādātas no viena koka gabala ar dažām metāla detaļām, smagi ādas zābaki piesieti pie slēpes un bambusa slēpju nūjas. Kopš tā laika slēpju inventāra evolūcija ir bijusi tik ievērojama, ka dažreiz ir pat grūti iet līdzi jaunajai tehnoloģijai.
Biżżejjed taħseb dwar l-iskijjar. Għalkemm l-iskijjar alpin kien inkluż l-ewwel darba fil-Logħob Olimpiku Xitwi fl-1936, dan kellu l-bidu tassew tiegħu fl-1948. Immaġina t-tagħmir ta’ skijjatur dak iż-żmien: l-iskijs kienu magħmula minn biċċa waħda ta’ l-injam b’xi biċċiet tal-metall, żraben tqal tal-ġilda marbutin ma’ l-iski u bsaten tal-bambù. Minn dakinhar tant kienet kbira l-evoluzzjoni tat-tagħmir ta’ l-iskijjar li xi kultant huwa diffiċli li żżomm aġġornat dwar it-teknoloġija l-ġdida.
  Descobertas acidentais  
Depois de um cliente ter entornado uma garrafa de vinho sobre uma toalha, voltou para o seu laboratório convencido que descobriria um modo de aplicar uma película transparente à toalha, tornando-a impermeável. Fez a pesquisa com diferentes materiais e eventualmente aplicou líquido pegajoso à toalha.
Η ιδέα του σελοφάν , του πιο καθαρού πλαστικού περιβλήματος, βγήκε από το μυαλό του Ελβετού μηχανικού υφασμάτων του Jacques Brandenberger ενώ καθόταν σε ένα εστιατόριο. Όταν είδε έναν πελάτη να ρίχνει το μπουκάλι του κρασιού και να λερώνει το τραπεζομάντιλο, γύρισε στο εργαστήριό του πεπεισμένος ότι θα έβρισκε τρόπο να εφαρμόσει μια καθαρή μεμβράνη στο ύφασμα , ώστε να γίνει αδιάβροχο. Το πείραμα απέτυχε καθώς το ύφασμα έγινε δύσκαμπτο και εύθραυστό. Ο Brandenberger όμως παρατήρησε ότι περίβλημα μετατράπηκε σε μια διαφανή μεμβράνη που μπορούσε να έχει άλλες εφαρμογές. Ως το 1908 ανέπτυξε μια μηχανή που μπορούσε να παράγει διαφανή φύλλα βισκόζη τα οποία έδωσε στο εμπόριο ως σελοφάν.
Het idee van cellofaan, het populairste doorzichtige plastic verpakkingmateriaal, kwam op bij de Zwitserse textielingenieur Jacques Brandenberger toen hij in een restaurant zat. Nadat een van de gasten een fles wijn over het tafellaken had omgegooid, ging hij terug naar zijn laboratorium in de overtuiging dat hij een manier zou ontdekken om een helder laagje op doek aan te brengen, waardoor het waterdicht zou worden. Hij deed onderzoek met verschillende materialen en bracht uiteindelijk vloeibare viscose op doek aan. Het experiment mislukte, want het doek werd te stijf en breekbaar. Brandenberger merkte echter dat de laag eraf kwam in een doorzichtige folie, waarvoor misschien wel andere toepassingen bedacht konden worden. Tegen 1908 ontwikkelde hij een machine die vellen doorzichtig viscose kon produceren, die hij als cellofaan op de markt bracht.
Идеята за целофана, най-популярната прозрачна опаковка, осенила швейцарския текстилен инженер Жак Бранденбергер докато си седял в ресторанта. След като един клиент разлял бутилка вино върху покривката, той се върнал в лабоораторията си, убеден, че ще открие начин да наложи прозрачен филм върху тъкани, който да ги прави водоустойчиви. Той провел изследвания с различни материи и накрая наложил тъкан с течна вискоза. Експериментът пропаднал, тъй като материята се оказала прекалено твърда и чуплива. Все пак Брандербергер отбелязал, че покритието се бели във вид на прозрачен филм, който би могъл да има други приложения. През 1908 година той конструирал машина за производство на прозрачни вискозни листове, които той обозначил с името целофан.
Nápad vyrobit celofán, dnes nejoblíbenější průhledný plastový obal, dostal švýcarský textilní inženýr Jacques Brandenberger, když seděl v restauraci. Pozoroval hosta, který polil ubrus vínem, a poté se vrátil do své laboratoře s rozhodnutím přijít na způsob, jak na textilii aplikovat průhlednou folii a ochránit ji tak před poškozením tekutinou. Zkoumal různé materiály a nakonec na látku aplikoval tekutou viskosu. Pokud příliš úspěšný nebyl, neboť takto potažená tkanina byla příliš tuhá a lámala se. Brandenberger si však všiml, že z povrchu se odlupuje průhledná folie, která by mohla být využita pro jiné účely. V roce 1908 představil stroj na výrobu průhledné viskosové folie, kterou začal prodávat pod názvem celofán.
Idéen om cellofan, det mest populære klare plastikindpakningspapir, fik den schweiziske tekstilingeniør Jacques Brandenberger, da han sad på en restaurent. Efter en kunde spildte en flakse vin på dugen tog han tilbage til sit laboratorie overbevist om, at han ville opdage en måde at komme klar film på stof for at gøre det vandtæt. Han undersøgte forskellige slags materialer og påførte tilsidst flydende viscose på stof. Eksperimentet mislykkedes fordi stoffet blev for stift og skørt. Imidlertid så Brandenberger at overfladen kunne skrælles af i en gennemsigtig film, der måske kunne bruges til andre ting. I 1908 udviklede han en maskine, der kunne producere gennemsigtige viscose stykker, som han kladte cellofan.
Populaarseima läbipaistva pakkematerjali ehk tsellofaani idee turgatas Šveitsi tekstiiliteadlasele Jacques Brandenbergerile, kui ta parasjagu restoranis istus. Pärast seda, kui üks restorani külastajatest ajas laualinale pudeli veini, suundus ta oma laborisse veendumusega, et avastab mooduse läbipaistva kile riidele kandmiseks, muutes viimase seeläbi veekindlaks. Ta katsetas erinevate materjalidega, kuid lõpuks lisas riidele vedelat viskoosi. Katse nurjus, sest riie muutus liiga jäigaks ja hapraks. Brandenberger pani aga tähele, et kihti oli võimalik läbipaistva kilena eemaldada ning muudel otstarvetel rakendada. 1908. aastaks töötas ta välja masina, millega oli võimalik toota läbipaistvaid viskooslehti, mida ta turustas tsellofaani nime all.
Ajatus sellofaanista, suosituimmasta muovikelmusta, tuli sveitsiläiselle tekstiili-insinöörille Jacques Brandenbergerille hänen istuessaan ravintolassa. Erään asiakkaan kaadettua viinipullon pöytäliinalle Brandenberger meni laboratorioonsa vakuuttuneena siitä, että keksisi keinon pinnoittaa kankaan läpinäkyvällä kerroksella, niin että se olisi vesitiivis. Hän kokeili erilaisia materiaaleja ja päätyi lopulta nestemäiseen viskoosiin. Kokeilu epäonnistui, sillä kankaasta tuli liian jäykkää ja haurasta. Brandenberger huomasi kuitenkin, että pinnoite kuoriutui irti kankaasta läpinäkyvänä kelmuna, jolla saattoi olla muita käyttötarkoituksia. Vuoteen 1908 mennessä hän kehitti läpinäkyvää viskoosikelmua tuottavan koneen, ja markkinoi kelmua sellofaanin nimellä.
A celofánnak, a legnépszerűbb műanyag csomagolóanyagnak az ötlete egy svájci textilmérnöknek, Jacques Brandenbergernek a fejéből pattant ki miközben egy étteremben üldögélt. Miután egy vendég kiöntött egy üveg bort az asztalterítőre, laboratóriumába azzal az eltökélt szándékkal tért vissza, hogy az abroszt egy átlátszó bevonattal vízállóvá teszi. Különböző anyagokkal kísérletezett, és végül átlátszó viszkózát használt. Nem vált be az eredmény, mivel az anyag merev és törékeny lett. Brandenberger ugyanakkor felismerte, hogy a levált, átlátszó rétegnek más funkciója is lehet. 1908-ra kifejlesztett egy olyan gépet, mely átlátszó viszkóz lapokat gyártott, ezeket celofánnak nevezte el.
Idėja sukurti celofaną- populiariausią plastmasinę vyniojamą medžiagą – gimė Šveicarų tekstilės inžinieriui Jacques Brandenberger lankantis restorane. Kai lankytojas išpylė vyną ant staltiesės, jis grįžo į laboratoriją įsitikinęs, kad suras būdą, kaip skaidrę plėvelę priklijuoti prie audeklo, kad pastarasis taptų neperšlampamas. Jis atliko bandymus su įvairiomis medžiagomis ir pagaliau audinį padengė skysta viskoze. Eksperimentas nepavyko, nes audinys sukietėjo ir ėmė lūžinėti. Tačiau Brandenberge pastebėjo, kad ši danga lupasi ir gaunamą permatomą plėvelę galima pritaikyti kitur. Iki 1908m. jis sukūrė įrenginį, gaminantį permatomas viskozės plėveles, kurias jis pavadino celofanu.
Ideea de celofan, cel mai popular ambalaj din material plastic transparent, i-a venit inginerului textilist elveţian Jacques Brandenberger atunci când lua masa într-un restaurant. După ce un client a vărsat o sticlă de vin pe faţa de masă, s-a întors în laborator convins că va descoperi o modalitate de a aplica o folie transparentă pe pânză, astfel încât să devină impermeabilă. A experimentat cu diferite substanţe, iar într-un final a folosit viscoză. Experimentul a fost un eşec deoarece pânza devenea prea rigidă şi casantă. Totuşi, Brandenberger a observat că stratul de viscoză se exfolia într-o folie transparentă, care putea fi folosită în alte aplicaţii. În 1908, a creat un utilaj de producere a viscozei transparente, pe care a comercializat-o sub numele de „celofan”.
Nápad s celofánom, najobľúbenejším priehľadným umelohmotným obalovým materiálom, dostal švajčiarsky textilný inžinier Jacques Brandenberger, keď sedel v reštaurácii. Po tom, čo videl, ako jeden zákazník rozlial fľašu vína na obrus, vrátil sa do svojho laboratória v presvedčení, že objaví spôsob ako naniesť priehľadnú vrstvu na látku, ktorá by sa takto stala nepremokavou. Počas svojho výskumu preveril rôzne materiály až nakoniec sa rozhodol naniesť tekutú viskózu na látku. Tento pokus zlyhal vzhľadom na to, že látka veľmi stuhla a začala sa lámať. Brandenberg si však všimol, že tento povlak sa odlupoval v podobe priehľadného filmu, ktorý sa mohol využiť na rôzne iné spôsoby. Do roku 1908 sa mu podarilo vymyslieť stroj, ktorý dokázal vyrábať priehľadné viskózové vrstvy, ktoré dostali meno celofán.
Ideja o celofanu, najpriljubljenejšem prosojnem plastičnem papirju za ovijanje, se je švicarskemu tekstilnemu inženirju Jacquesu Brandenbergerju porodila medtem, ko je sedel v restavraciji. Zatem ko je ena izmed strank polila steklenico vina po prtu, je odšel nazaj v laboratorij, odločen, da bo odkril način za nanos prosojnega vodoodpornega filma na prte. Raziskoval je različne materiale in končno na prt nanesel tekočo viskozo. Eksperiment ni bil uspešen, saj je prt postal preveč trd in lomljiv. Brandenberger pa je opazil, da se je premaz lupil s prta kot transparenten film, ki bi ga lahko uporabili za kaj drugega. Do leta 1908 je razvil napravo za izdelovanje transparentnih viskoznih lističev, ki jih je poimenoval celofan.
Idén till cellofan, det populära genomskinliga förpackningsmaterialet, fick den schweiziske textilingenjören Jacques Brandenberger när han satt på en restaurant. Efter det att en gäst spillt ut en flaska vin på bordsduken gick ingenjören tillbaka till sitt laboratorium fast besluten att hitta ett sätt att fästa en genomskinlig skyddsfilm på tyg så att det blev vattentätt. Han genomförde undersökningen med olika material och till slut applicerade han flytande viskos på tyg. Experimentet misslyckades eftersom tyget blev för stelt och skört. Men Brandenberger la märke till att beläggningen gick att dra av som en genomskinlig hinna som kanske kunde ha andra användningsområden. 1908 utvecklade han en maskin som kunde producera genomskinliga viskosark som han marknadsförde som cellofan.
Ideja par celofānu, vispopulārāko tīro plastmasas iepakojumu, ienāca prātā Šveices tekstila nozares inženierim Jacques Brandenberger laikā, kad viņš atradās restorānā. Pēc tam, kad kāds viesis izlēja pudeli vīna uz galdautu, viņš devās uz savu laboratoriju, pārliecināts, ka būs atklājis veidu kā pielietot skaidru kārtu audumam, padarot to ūdensnecaurlaidīgu. Viņš vadīja izmeklējumu ar dažādiem materiāliem un visbeidzot pielietoja audumam šķidro viskozi. Eksperiments neizdevās, jo audums kļuva pārāk stīvs un trausls. Neskatoties uz to, Brandenberger ievēroja, ka pārklājums nonāca nost kā caurspīdīga kārta, kurai varēja būt citi pielietojumi. Līdz 1908. gadam viņš izgudroja mašīnu, kas varēja ražot caurspīdīgas viskozes sloksnes, kuras viņš pārdeva kā celofānu.
L-idea tas-selofejn, l-aktar prodott tal-kisi popolari, ġie f’moħħ l-inġinier tat-tessuti Żvizzeru Jacques Brandenberger meta kien bilqiegħda f’ristorant. Wara li klijent waqqa’ flixkun inbid fuq it-tvalja, huwa mar lura fil-laboratorju tiegħu konvint li seta’ jsib mod biex japplika kisja ċara lid-drapp, biex jagħmlu impermeabbli. Huwa wettaq riċerka b’materjali differenti u eventwalment applika l-viskoża likwida lid-drapp. L-esperiment ma rnexxiex għaliex id-drapp sar wisq wieqaf u fraġli. Brandenberger madankollu nnota li l-kisja kienet titqaxxar f’rita trasparenti li setgħet ikollha użi oħra. Sa l-1908 huwa żviluppa magna li setgħet tipproduċi folji ta’ viskoża trasparenti li huwa qiegħed fis-suq bħala selofejn.