|
|
Zarówno pojedyncze słowa, jak i bardziej złożone strukturalne części zdania mogą być opisywane pod względem formy – czym są lub z czego się składają, oraz funkcji – jaką rolę pełnią w zdaniu. Na przykład zdanie Europejska agencja kosmiczna wystrzeliła sondę kosmiczną na Marsa w 2003 roku składa się z pięciu elementów, wskazujących: kto zrobił (wystrzelił) co, a także gdzie i kiedy.
|
|
|
Individual words as well as more complex structural parts of a sentence can all be described in terms of form, that is what they are or consist of, and function, what their role in the sentence is. In the sentence The European space agency launched a space probe to Mars in 2003, for instance, there are five constituents, indicating who did (launched) what, as well as where and when. The core constituent is the verb launched, which directly controls the who and what arguments (called subject and object in syntactic theory), and more loosely the time and place satellites (called adverbials). Such functional constituents can be thought of as slots to be filled with material of varying syntactic form. Thus, the subject the European space agency is a is not only a great alternative to NASA, but also a group of words, called a noun phrase (np) because it is headed by a noun, and because it can be replaced with a simple (proper) noun, ESA, or nominal pronoun, it. While all languages can express who-did-what-when-where, they do so in wildly divergent ways in terms of constituent order (Typology).
|
|
|
Les mots individuels ainsi que les parties de phrases plus complexes peuvent être décrits en termes de forme, c’est-à-dire ce dont ils sont constitués, et de fonction, c’est-à-dire le rôle qu’ils jouent dans la phrase. Dans la phrase L’agence spatiale européenne a lancé une sonde spatiale vers Mars en 2003, par exemple, il y a cinq éléments qui indiquent qui a fait (lancé) quoi, où et quand. L’élément principal est le verbe a lancé qui régit directement les arguments qui et quoi (appelés sujet et objet en théorie syntaxique), et plus librement les compléments de temps et de lieu (appelés compléments circonstanciels). Ces composants fonctionnels peuvent être considérés comme des emplacements qui peuvent être remplis par des mots ou groupes de mots de diverses formes syntaxiques. Ainsi, le sujet l’agence spatiale européenne n’est pas seulement une excellente alternative à la NASA, mais aussi un groupe de mots appelé groupe nominal (GN) parce que son noyau est un nom, et parce qu’il peut être remplacé par un seul nom (propre), l’ESA, ou par un pronom, elle. Toutes les langues peuvent exprimer qui-fait-quoi-quand-où, mais elles le font en mettant les éléments dans des ordres très divers (typologie).
|
|
|
Alle einzelnen Wörter wie auch alle komplexeren strukturellen Teile eines Satzes können der Form nach beschrieben werden, das heißt danach, was sie sind oder woraus sie bestehen, und der Funktion nach, das heißt nach der Rolle, die sie im Satz spielen. Der Satz Die Europäische Raumfahrtagentur startete 2003 eine Weltraumsonde zum Mars zum Beispiel besteht aus fünf Bestandteilen, die angeben, wer hat (gestartet) was, dazu wo und wann. Der Hauptbestandteil ist das Verb startete, von dem die Angaben wer und was direkt abhängen (diese werden in der syntaktischen Theorie Subjekt und Objekt genannt), und etwas lockerer gehören dazu, wie Satelliten, die Zeit- und Ortsangaben (Adverbiale genannt). Solche funktionalen Bestandteile kann man sich als Anschlussstellen vorstellen, an denen man Infomaterial von unterschiedlicher syntaktischer Form anschließen kann. So ist das Subjekt Die Europäische Raumfahrtagentur (ESA) nicht nur eine große Alternative zur NASA, sondern eine Wortgruppe, Nominalphrase (np) genannt, weil es von einem Substantiv angeführt wird und weil es von einem einfachen Substantiv oder Eigennamen, ESA, oder einem Pronomen es ersetzt werden kann. Während alle Sprachen wer-tut-was-wann-wo ausdrücken können, tun sie dies auf äußerst verschiedene Weise, was die Anordnung (Typologie) betrifft.
|
|
|
Tanto las palabras individuales como otras partes de la frase estructuralmente más complejas pueden ser descritas en términos de forma, es decir de aquello de lo que se componen las palabras y función, el papel de estas en la frase. En la frase La agencia espacial europea lanzó una nave espacial a Marte en 2003, por ejemplo, hay cinco constituyentes que indican quién hizo (lanzó) qué, dónde y cuándo. El constituyente principal es el verbo lanzó que controla directamente el quién y el qué (llamados sujeto y objeto en la teoría sintáctica. Y menos directamente el tiempo y el lugar (denominadoscomplementos circunstanciales. Dichos constituyentes podrían ser entendidos como espacios a rellenar con una forma sintáctica que varía. El sujeto la agencia europea espacial no es solo una gran alternativa a la NASA, es también un conjunto de palabras denominado grupo nominal porque está encabezado por un sustantivo y porque puede ser sustituido bien por un nombre (propio) ESA, bien por un pronombre nominal ella. Aunque todas las lenguas pueden expresar quién-hizo-qué-dónde-cómo, lo hacen de formas muy diferentes en lo que se refiere a la tipología del orden de los constituyentes.
|
|
|
Sia le singole parole che le altre parti della frase più complesse strutturalmente possono essere descritte in termini di forma, ossia attraverso la loro composizione e funzione, il loro ruolo nella frase. Nella frase l'agenzia spaziale europea ha lanciato una navicella spaziale su Marte nel 2003 ad esempio, ci sono cinque costituenti che indicano cos'ha fatto (ha lanciato) cosa, dove e quando. Il costituente principale è il verbo ha lanciato, che controlla direttamente il che e il cosa (denominati soggetto e oggetto nella teoria sintattica), e più genericamente il tempo e il luogo (denominati avverbi circostanziali). Tali componenti funzionali possono essere pensati come spazi da riempire con una forma sintattica che varia. Il soggetto, l'agenzia spaziale europea è non solo una grande alternativa per dire NASA, ma anche un gruppo di parole, denominato sintagma nominale, perché è retto da un sostantivo, e perché esso può essere sostituito da un nome (proprio) ESA o un pronome nominale essa. Anche se tutte le lingue possono esprimere chi-fa-cosa-quando-dove, esse lo fanno in maniera differente per quanto concerne la tipologia dell'ordine dei costituenti.
|
|
|
Afzonderlijke woorden en meer complexe structurele delen van een zin kunnen allemaal in termen van vorm beschreven worden, dat is wat ze zijn of waaruit ze bestaan, en functie, welke rol ze spelen in de zin. Bijvoorbeeld De Europese ruimtevaartorganisatie lanceerde een ruimtesonde naar Mars in 2003, bestaat uit vijf zinsdelen, die aangeven wie deed (lanceerde) wat en waar en wanneer. Het kernbestanddeel is het werkwoord lanceerde, dat rechtstreeks slaat op de argumenten wie en wat (het zogenaamde onderwerp en voorwerp in de syntaxis-theorie), en meer los ervan de tijd- en plaats-bepalingen (de zogenaamde bijwoordelijke bepalingen). Dergelijke functionele zinsdelen kunnen worden als gereserveerde plaatsen worden opgevuld met materiaal van verschillende syntactische vorm. Zo is het onderwerp de Europese ruimtevaartorganisatie niet alleen een uitstekend alternatief voor NASA, maar ook een groep woorden, genaamd een substantief-groep, omdat het centrale woord een substantief is, en omdat kan worden vervangen door een eenvoudig naamwoord, ESA, of een voornaamwoord het. Alle talen kunnen uitdrukken wie-deed-wat-wanneer-waar, maar doen dat op zeer uiteenlopende manieren, waar het gaat over woordvolgorde of (topologie).
|
|
|
Отделните думи, както и по-сложни структурни части на изречението могат да бъдат описани от гледна точка на формата, т. е, какво са или от какво се състоят, и функцията, т.е. каква е ролята им в изречението. В изречение Европейската космическа агенция изпрати космическа сонда до Марс през 2003 г., например, има пет съставки, показващи кой извърши действието (изпрати) какво, а също и къде и кога. Основната съставна част е глаголът изпрати, който директно контролира частите кой и какво (наричани подлог и допълнение в теорията на синтаксиса), и по-слабо - второстепенните части за време и място (наричани обстоятелствени пояснения). За такива функционални съставки може да се мисли като за слотове, които се запълват с материал от различни синтактични форми. По този начин подлогът Европейската космическа агенция е не само чудесна алтернатива на NASA, но също така и група от думи, наречена именна фраза (ИФ), тъй като тя се оглавява от съществително и защото той може да бъде заменена с просто (обикновено) съществително ЕКА или местоимение тя. Въпреки че всички езици могат да изразят кой-направи-какво-кога-къде, те правят това по изключително различаващи се начини по отношение на реда на съставните части. (Типология).
|
|
|
Kako pojedine riječi tako i kompleksni strukturni dijelovi rečenice mogu biti opisani s aspekta forme (od kojih se sastoje), ili s aspekta funkcije (što je njihova funkcija u rečenici). Npr. u rečenici Europska svemirska agencija je lansirala svemirsku letjelicu na Mars u 2003. godini postoji 5 rečeničnih dijelova koji nas obavještavaju tko je učinio (lansirao) što, gdje i kada. Središnji dio rečenice je glagol lansirao, koji direktno kontrolira tko- i što- argumente (koje imenujemo subjektom i objektom u sintaktičkoj teoriji) a labavije kontrolira priloge vremena i mjesta (koje imenujemo priloškim oznakama. Na takve funkcionalne cjeline u rečenici možemo gledati kao na rezervirane prostore koje ćemo ispuniti različitim sintaktičkim oblicima. Tako subjekt Europska svemirska agencija nije samo odlična alternativa NASI nego je i grupa riječi koju imenujemo imeničkom grupom, jer joj je centralna riječ imenica i jer je možemo zamijeniti jednostavnom (imenskom) imenicom ESA, ili zamjenicom ona. Svi jeziici mogu izraziti tko-je učinio-što-kada-gdje ali to realiziraju na vrlo različite načine kada govorimo o redu riječi (topologiji).
|
|
|
Både enkelte ord or mere komplekse sætningsdele kan beskrives mht. form eller funktion, dvs. med udgangspunkt i enten hvad enheden består af, eller hvilken rolle den spiller i sætningen. I sætningen Den Europæiske Rumfartsorganisation opsendte en rumsonde til Mars i 2003, for eksempel, findes 5 sætningsled, der indikerer hvem der gjorde (opsendte) hvad, hvor(til) og hvornår. Kerneledet er verbet opsendte, der direkte styrer hvem- og hvad- elementerne, kaldet subjekt og objekt i den syntaktiske terminologi. Mere løst styrer verbet desuden de to sted- og tids-led, der kaldes adverbialer. Man kan betragte disse funktionelle led som pladsholdere der kan fyldes med materiale af varierende syntaktisk form. Således er den Europæiske Rumagentur ikke bare et fremragende alternativ til NASA, men også en gruppe ord, betegnet nominalsyntagme eller substantivsyntagme, fordi den styres af et substantiv (navneord), og fordi det kan udskiftes med et enkelt substantivisk element, fx et egenavn (ESA) eller pronomen/stedord (den). Men mens alle sprog kan udtrykke hvem-gjorde-hvad-hvor-hvornår, gør de det på vidt forskellig vis hvad angår rækefølgen af sætningsled (typologi).
|
|
|
Nii üksikuid sõnu kui ka keerukamaid strukturaalseid lauseosi võib kõiki kirjeldada vormide abil, see tähendab, mis nad on või mida sisaldavad, ja funktsioonide kaudu, missugune on nende roll lauses. Näiteks on lauses Euroopa kosmoseagentuur saatis 2003. aastal sondi Marsile viis koostisosa, mis näitavad, kes tegi (saatis), mida, samuti kus ja millal. Kõige olulisem koostisosa on verb saatis, mis otseselt kontrollib, kes ja mida (süntaksiteoorias nimetatakse subjektiks ja objektiks), vähem aega ja kohta (nimetatakse adverbideks). Selliseid funktsionaalseid koostisosi võib pidada segmentideks, mida tuleb täita varieeruva süntaktilise vormi materjaliga. Seega ei ole alus Euroopa kosmoseagentuur mitte üksnes suurepärane NASA alternatiiv, vaid ka sõnade grupp, mida nimetatakse nimisõnafraasiks, sest seda juhib nimisõna ja seda saab asendada lihtsa (päris)nimega, ESA, või nimetavalise asesõnaga see. Kõik keeled saavad väljendada kes-tegi-mida-millal-kus, aga nad teevad seda ääretult erineval moel vastavalt koostisosade järjekorrale (Tüpoloogia).
|
|
|
A mondatok egyes szavai és összetettebb szerkezeti egységei leírhatóak a forma szempontjából, vagyis az alapján, hogy mik ők, illetve miből állnak, valamint a funkció szempontjából, vagyis, hogy milyen szerepet töltenek be a mondatban. Az a mondat például, hogy "Az Európai Űrügynökség 2003-ban elindított egy űrszondát a Marsra" öt összetevőből áll, amelyek azt jelzik, hogy ki csinált (indított el) mit, illetve hová és mikor. A legfontosabb összetevő az elindított ige, amelytől közvetlenül függenek a ki és mit argumentumok (ezeket a mondattanban alanynak és tárgynak hívják), valamint az igéhez lazábban kapcsolódik az idő- és helymegjelölés, (amelyeket határozóknak hívnak). Az ilyen funkcionális összetevőket elképzelhetjük üres lyukakként, amelyeket különböző szintaktikai formájú anyagokkal kell kitöltenünk. Így az alany, az Európai Űrügynökség nem csak a NASA-nak kiváló alternatívája, hanem egyben egy olyan szócsoport is, amit főnévi csoportnak (NP - az angol noun phrase-ből) hívnak, mivel a csoport fejét egy főnév alkotja, és mivel a csoport lecserélhető egy egyszerű főnévre vagy tulajdonnévre (ESA), vagy egy (főneveket helyettesítő) személyes névmásra (ők). Bár minden nyelv ki tudja fejezni, hogy ki-csinált-mit-mikor-hol, ezt azonban minden nyelv különböző módon teszi, ami a mondatösszetevők sorrendjét illeti (l. tipológia).
|
|
|
Atskiri žodžiai, taip pat ir labiau sudėtingos sakinio struktūrinės dalys, gali būti aprašytos formos terminais, paaiškinant kas jos yra ir kas jas sudaro, ir funkcijos terminais, parodant jų vaidmenį sakinyje. Pavyzdžiui, sakinys: Europos kosminė agentūra paleido kosminį zondą į Marsą 2003 metais turi penkias sudadamąsias, nurodančias kas tai padarė, ką (paleido), o tai pat kur ir kada. Pagrindinė sudedamoji yra veiksmažodis paleido, jis tiesiogiai valdo aktantus kas ir ką (vadinasi subjektas ir objektas sintaksės teorijoje}, laisvomis aplinkybėmis, nurodančiomis laiką ir vietą (vadinasi sakinio aplinkybėmis. Tokios funkcinės sudedamosios dalys gali būti vertinamos kaip segmentai, kuriuos galima užpildyti įvairiomis sintaksės formomis. Tokiu atveju, subjektas Europos kosminė agentūra - ne tik nuostabi alternatyva amerikiečių NASA, bet ir žodžių grupė, vadinama vardinę grupe (VG), nes gali būti pakeista paprastu daiktavardžiu EKA, arba nominaliu asmenvardžiu ji. Nežiūrint to , kad visos kalbos pajėgios išreikšti idėją kas-padarė-ką-kada-kur, jos tai daro pačiais įvairiausiais būdais Tipologijos žodžių tvarkos požiūriu.
|
|
|
Toate cuvintele separate, ca și părțile structurale mai complexe ale unei propoziții, pot fi descrise după formă, asta înseamnă că ele sunt constituite din funcție, adică rolul pe care îl joacă în propoziție. În propoziția Agenția spațială europeană a lansat o sondă spațială spre Marte în 2003, de exemplu, există cinci elemente care indică cine a (lansat) ce, undeși când. Elementul principal este verbul a lansat care controlează direct argumentelecineși ce (denominate subiect și complement direct în teoria sintactică), și ceva mai larg aparțin acesteia, cum sateliții, complemente circumstanțiale de timp și loc numite complemente circumstanțiale). Asemenea părți componente funcționale se pot prezenta ca locuri de conexiune, la care se poate conecta materialul de informație de o diferită Form sintactică. Astfel, subiectul agenția spațială europeană nu este numai o excelentă alternativă la NASA, dar și un grup de cuvinte numite grup nominal(GN), pentru că miezul este un substantiv și pentru că el poate fi înlocuit de un singur substantiv (propriu), l’ESA, sau de un pronume, ea. În timp ce toate limbile pot exprima cine-face-ce-când-unde, ele fac acest lucru în cele mai diferite moduri/feluri, în ceea ce privește ordinea părților(tipologie)
|
|
|
Отдельные слова, также как и более сложные структурные части предложения могут быть описаны в терминах формы, то есть того, чем они являются, или того, из чего они состоят, и функции, то есть их роли в предложении. Например, в предложении: Европейское космическое агентство запустило космический зонд на Марс в 2003 году имеется пять составляющих, указывающих на то, кто это сделал (запустило) что, а также где и когда. Основной составляющий является глагол запустило, он напрямую управляет актантами кто и что (называются субъект и объект в синтаксической теории), и более свободными сопровождающими, указывающими на время и место (называются обстоятельственными членами предложения). Такие функциональные составляющие могут рассматриваться как сегменты, которые могут наполняться различными синтаксическими формами. Таким образом, субъект Европейское космическое агентство это не только замечательная альтернатива американскому НАСА, но и группа слов, называемая именной группой (ИГ), потому что она может быть заменена обычным существительным, ЕКА, или номинальным местоимением оно. Несмотря на то, что все языки могут выразить идею того, кто-сделал-что-когда-где, он делают это с невообразимо разнообразными способами с точки зрения порядка слов (Типология).
|
|
|
Jednotlivé slová, ako aj komplexnejšie časti viet môžeme definovať z hľadiska formy – čím sú, z čoho pozostávajú, a z hľadiska funkcie – akú majú vetnočlenskú platnosť. Veta Lastovičky si na našom balkóne postavili hniezdo obsahuje 5 vetných členov. Medzi hlavné vetné členy patrí podmet (lastovičky) a prísudok (si postavili). Ostatné vetné členy bližšie určujú hlavné vetné členy, nazývame ich vedľajšie (rozvíjacie) vetné členy. Predmet (hniezdo) bližšie určuje sloveso. Príslovkové určenie (na balkóne) vyjadruje okolnosť deja (konkrétne miesto) a prívlastok (našom) rozvíja substantívum. Vetné členy sú komponenty vety, ktoré majú rôzne funkcie. V každom jazyku sa dá vyjadriť kto-urobil-čo-kedy-kde, poradie týchto členov však môže byť rôzne (viac v časti Typológia).
|
|
|
Tako posamezne besede kot tudi bolj kompleksne sestavne dele stavka lahko opišemo v smislu oblike, torej iz česa so sestavljeni, in funkcije, torej njihove vloge v stavku. V stavku Evropska vesoljska agencija je leta 2003 izstrelila vesoljsko sondo na Mars je na primer pet konstituentov, ki nakazujejo kdo (je izstrelil) kaj, kakor tudi kje in kdaj. Središčni del stavka je glagol izstrelila, ki neposredno nadzira kdo in kaj izjave (v skladenjski teoriji se imenujeta objekt in subjekt) in bolj ohlapno prislove časa in kraja. Takšne funkcionalne konstituente si lahko zamislimo kot prazna mesta, ki jih je moč zapolniti z materialom različnih skladenjskih oblik. Tako subjekt Evropska vesoljska agencija ni zgolj odlična alternativa NASI, temveč tudi skupina besed, ki se imenujejo samostalniška fraza (sf), saj jo vodi samostalnik in jo lahko nadomestimo z bolj preprostim samostalnikom (lastnim imenom) ESA ali samostalniškim zaimkom ona. Medtem ko lahko vsi jeziki izrazijo kdo-je naredil-kaj-kdaj-kje pa to počnejo na izjemno različne načine, ko gre za vrstni red konstituentov (tipologija).
|
|
|
Enskilda ord, såväl som en menings komplexa strukturella delar kan alla beskrivas i termer av form, dvs. vad de består av, och funktion, dvs, deras roll i meningen. I meningen Den europeiska rymdorganisationen sände en sond till Mars 2003, t.ex., finns fem konstituenter, som indikerar vem som gjorde vad, med vad var och när. Den grundläggande konstituenten är verbet sände, som direkt kontrollerar argumenten för vem och vad (som kallas subjekt och objekt i syntaktisk teori) och mer indirekt tid- och plats-argumenten (som kallas adverbial). Sådana funktionella satsdelar kan ses som luckor som fylls med innehåll av varierande syntaktisk form. Således är subjektet Den europeiska rymdorganisationen inte bara ett utomordentligt alternativ till NASA, men också en grupp ord som kallas en substantivfras eftersom dess huvudord är ett substantiv, och eftersom den kan ersättas med ett substantiv, ESA, eller ett pronomen, den. Även om alla språk kan uttrycka vem-gjorde-vad-när-var, så gör de detta på väldigt olika sätt i fråga om satsdelarnas ordningsföljd (Typologi).
|
|
|
Atsevišķi vārdi, tāpat kā sarežģītākas teikuma daļas, var būt aprakstīti, nosaucot to formu, kura nozīmē kas viņi ir vai no kā sastāv, vai funkciju, aprakstošu viņu lomu teikumā. Piemēram, teikumā Eiropas Kosmosa aģentūra palaida kosmisko zondi uz Marsu 2003 gadā ir piecas sastāvdaļas, norādošas uz to, kas darīja (palaida) ko, kur un kad. Galvenā sastāvdaļa šeit ir darbības vārds palaida, kurš tieši vada argumentus kas un ko (sintakses teorijā saucāmus par subjektu un objektu), un brīvāki laika un vietas satelīti (saucāmi par apstākļiem). Šādas funkcionālās sastāvdaļas var būt uzskatītas par slotiem, aizpildītiem ar dažādu sintaktisko formu materiālu. Tā, subjekts Eiropas Kosmosa aģentūra ir ne tikai lieliska alternatīva NASA, bet arī vārdu savienojums, saucams par nominālo vārdkopu (nv), jo tas ir vadāms ar lietvārdu, kuru var aizstāt īpašvārds EKA vai vietniekvārds tas. Neskatoties uz to, ka visas valodas var izteikt kas-darīja-ko-kad-kur, viņas to dara ļoti atšķirīgos veidos sastāvdaļu kārtības ziņā (Tipoloģija).
|
|
|
Is féidir focail aonair chomh maith le codanna casta struchtúrtha uile na habairte a thuairisciú mar fhoirm , is é sin a bhfuil iontu, agus feidhm {/ b}, a ról san abairt. San abairt Sheol gníomhaireacht spáis na hEorpa taiscéalaí spáis go Mars in 2003, mar shampla, tá cúig chomhábhair, rud a léiríonn cé a rinne {/ b} (sheol) cén rud {/ b}, chomh maith le cén áit {/ b} agus cathain {/ b}. Is é an briathar sheol an croí-ábhar, a rialaíonn go díreach na hargóintí cé {/ b} agus cén rud {/ b} (ar a dtugtar {ainmní agus {i } cuspóir {/} i dteoiric na comhréire), agus i bhfocail eile na satailítí ama agus áite (ar a dtugtar {dobhriathra ). Is féidir smaoineamh ar chomhábhair feidhme den sórt sin mar shliotáin atá le líonadh d'ábhar d' fhoirmeacha {/ b} éagsúla comhréire. Dá bhrí sin, ní hamháin go bhfuil an t-ainmní an ghníomhaireacht spáis Eorpach {/} ina rogha iontach ar NASA, ach freisin is grúpa focal é, ar a dtugtar frása ainmfhocal (np) toisc go bhfuil ainmfhocal i gceannas air, agus toisc gur féidir ainmfhocal (dílis) {ESA, nó forainm ainmniúil, é a chur ina ionad. Is féidir le gach teanga cé-rinne-cad-cathain-cén áit a chur in iúl, Is éagsúil go mór na bealaí a ndéanann siad é maidir le (Saintréitheacht) ord an chomhábhair.
|
