zuid – Übersetzung – Keybot-Wörterbuch

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Français English Spacer Help
Ausgangssprachen Zielsprachen
Keybot 12 Ergebnisse  www.amt.it
  Nederlands / Lingvoped...  
Nederland, België, Suriname, Aruba, Curaçao, Sint Maarten; EU, Unie van Zuid-Amerikaanse Naties, officieus gebruikt in de Caribische Gemeenschap.
Holanda, Bélgica, Surinam, Aruba, Curazao, Isla de san Martín; UE, Unión de Naciones Suramericanas, utilizado oficiosamente en la Comunidad del Caribe.
  Romani / Lingvopedia :...  
Wanneer hun aanwezigheid werd vastgesteld in Servië en Kroatië in de 14-de eeuw, was hun taal al sterk beïnvloed door het Grieks, niet alleen het lexicon, maar ook de grammatica. Later onderging ze sterke invloeden van Slavische talen, het Roemeens, Hongaars, Duits en in het Zuid-Oosten ook het Turks.
Bien que certains Roms d’Europe aient toujours un mode de vie nomade, la plupart des Roms et des Sinté sont aujourd’hui sédentaires. Vers le Xe siècle, les Roms ont commencé à quitter le Nord-Ouest de l’Inde et le Pakistan (on trouve en romani de nombreuses traces de contact avec les langues de cette région) pour se diriger vers l’Ouest. En chemin vers l’Europe, les Roms ont emprunté divers mots persans, quelques mots arméniens et beaucoup de mots grecs, ce qui suggère qu’ils sont restés longtemps aux frontières orientales de Byzance. Plus tard, ils ont continué vers l’Ouest, peut-être à cause d’invasions turques. Quand leur présence a été signalée en Serbie et en Croatie au XIVe siècle, leur langue était déjà fortement influencée par le grec, pas seulement dans le vocabulaire mais aussi dans la grammaire. Plus tard, elle a subi de fortes influences slaves, roumaines, hongroises, allemandes, et également turques dans le Sud-Est.
Obwohl einige europäische Roma noch eine mobile Lebensweise führen, leben die meisten Roma und Sinti heute sesshaft. Um das 10. Jahrhundert herum begannen Roma von West-Indien und Pakistan aus (viele Spuren von Kontakt mit den Sprachen dieses Gebietes finden sich in Romani), nach Westen zu ziehen. Auf ihrem Weg mach Europa entlehnten die Roma verschiedene persische, manche armenische Wörter und viele griechische, vermutlich während sie an den östlichen Grenzen von Byzanz lebten. Später zogen sie weiter nach Westen, möglicherweise infolge der Invasion der Türken. Als im 14. Jahrhundert ihre Gegenwart in Serbien und Kroatien aufgezeichnet wurde, war ihre Sprache schon stark beeinflusst durch das Griechische, nicht nur im Wortschatz, sondern auch in der Grammatik. Später unterlag sie einem starken Einfluss durch slawische Sprachen, durch Rumänisch, Ungarisch, Deutsch und im Südosten auch durch Türkisch.
Aunque algunos Romos europeos todavía llevan un estilo de vida nómada, la mayoría de ellos y de los Sinti hoy en día viven vidas sedentarias. Hacia el siglo X, los Romos empezaron a abandonar el noroeste de la India y Pakistán (en la lengua romaní podemos encontrar numerosas huellas de las lenguas propias de aquella zona) para dirigirse hacia el oeste. En su camino hacia Europa, los Romos tomaron prestadas varias palabras persas, armenias y muchas griegas, lo cual sugiere que pudieron establecerse en las fronteras orientales de Bizancio. Más tarde, continuaron su tránsito hacia el Oeste, puede que a causa de las invasiones turcas. Para cuando su presencia en Serbia y Croacia en el siglo XIV fue anotada, su lengua ya estaba fuertemente influenciada por la griega, no solamente en el aspecto léxico, sino también gramatical. Más tarde, el romaní se vió influido por las lenguas eslavas, rumana, húngara, alemana y en el suroeste, por el turco.
Anche se alcune popolazioni romaní europee continuano a condurre uno stile di vita nomade, la maggior parte di loro e dei sinti oggi vive una vita sedentaria. Intorno al X secolo, i rom cominciarono a muoversi dal nord-occidentale dell'India e del Pakistan (nel romaní possiamo trovare molte tracce delle lingue proprie di quelle zone) verso ovest. Nel loro cammino verso l'Europa, le popolazioni romaní hanno preso in prestito alcune parole persiane, greche e armene, il che suggerisce che si siano stabilite sui confini orientali di Bisanzio. In seguito, hanno proseguito per l'Occidente, probabilmente a causa dell'invasione turca. Quando la loro presenza fu registrata in Serbia e Croazia nel XIV secolo, il loro linguaggio era già stato fortemente influenzato dal greco, non solo il lessico, ma anche la grammatica. In seguito venne fortemente influenzato da lingue slave, rumeno, ungherese, tedesco e nel sud est anche dal turco.
Въпреки че някои европейски роми все още водят подвижен начин на живот, повечето от ромите и синтите днес водят уседнал начин на живот. Около 10-ти век ромите започнали да се преселват от Северозападна Индия и Пакистан (много следи от контакти с езиците на тези области може да се намерят в ромския език) в посока на запад. По пътя към Европа ромите заимстват различни персийски, някои арменски и много гръцки думи, вероятно обитавайки източните граници на Византия. По-късно те ​​се местят на запад, вероятно поради нашествията на турците. Когато присъствието им е записано в Сърбия в Хърватия през 14-ти век, техният език вече е силно повлиян от гръцкия, не само в лексиката, но и в граматиката. По-късно той е подложен на силни влияния от славянските езици, румънски, унгарски, немски и на югоизток също от турски.
Iako su neki europski Romi još uvijek Nomadi, nejveći broj Roma i Sinta su danas sjedilački narodi. Oko 10. stoljeća Romi su se započeli kretati iz sjeverozapadne Indije i Pakistana (na romskom nalazimo mnoge tragove kontakata s jezicima tog područja) prema zapadu. Na putu prema Europi romski je posudio različite perzijske, neke armenske i mnoge grčke riječi, vjerojatno ostavši dulje vremena na istočnim granicama Bizanta. Zatim su nastavili putovati dalje prema zapadu, najvjerojatnije zbog turskih invazija. Kad je zabilježeno njihovo bivanje u Srbiji i Hrvatskoj u 14. stoljeću, njihov je jezik bio pod jakim utjecajem grčkog ne samo u leksičkom već i u gramatičkom smislu. Nakon toga prima sve jače utjecaje slavenskih jezika, rumunjskog, mađarskog, njemačkog a na jugoistoku i turskog.
Kuigi mõned Euroopa mustlased rändavad endiselt ringi, elab enamik romasid ja sintisid tänapäeval ühe koha peal. 10. sajandi ringis alustasid romad Kirde-Indiast ja Pakistanist (kontaktide kohta selle piirkonna keeltega on mustlaskeeles palju jälgi) liikumist läände. Oma teel Euroopasse laenasid mustlased mitmesuguseid pärsia keele sõnu, mõned armeenia sõnad ja palju kreeka sõnu, peatudes ehk Bütsantsi idapiiridel. Hiljem liikusid nad lääne poole, võib-olla türklaste invasioonide tõttu. Kui 14. sajandil dokumenteeriti nende viibimine Serbias ja Horvaatias, oli nende keel juba tugevasti mõjutatud kreeka keelest, mitte üksnes sõnavara, vaid ka grammatika. Hiljem langes mustlaskeel tugeva slaavi keelte, rumeenia, ungari, saksa ja kagus ka türgi keele mõju alla.
Bár néhány európai roma közösség még vándorló életmódot folytat, a romák és szintik többsége ma már letelepedett. Kb. a X. században indultak el a cigányok Észak-Nyugat-Indiából és Pakisztánból (ennek a területnek a nyelveivel való kapcsolat nyomai fellelhetők a cigány nyelvben) nyugat felé. Az Európába vezető útjukon a cigányok különböző perzsa, némi örmény és sok görög szót (amikor Bizánc keleti határain tartózkodtak) kölcsönöztek. Később tovább mentek nyugat felé, feltehetőleg a török hódítás miatt. Amikor jelenlétüket Szerbiában és Horvátországban feljegyezték a XIV. században, nyelvüket már nagy mértékben befolyásolta a görög, nem csak a szókincset, de a nyelvtant is. Később a szláv nyelvek, a román, a magyar, a német és délkeleten a török gyakorolt rá nagy hatást.
Nors kai kurie Europos romai vis dar yra klajokliai, dauguma romų ir sinti šiandien jau - sėslūs. Maždaug nuo 10-ojo amžiaus romai pajudėjo iš Šiaurės Vakarų Indijos ir Pakistano (daug panašumų su šio regiono kalbomis galima rasti Rumunų kalboje) į vakarus. Keliaudama į Europą romų kalba pasiskolino persų, armėnų, graikų kalbų žodžių, tikriausiai jie buvo apsistoję ties rytinėmis Bizantijos sienomis, bet vėliau persikėlė toliau į vakarus, galbūt dėl turkų antpuolių. Jų buvimas buvo užfiksuotas Serbijoje, Kroatijoje 14 amžiuje. Jų kalboje jautėsi didelė graikų kalbos įtaka, ne tik žodyno, bet ir gramatikos. Vėliau buvo stiprioje slavų, rumunų, vengrų, vokiečių ir Pietų-Rytų turkų kalbų įtakoje.
Choć niektórzy europejscy Romowie wciąż wędrują, większość Romów i Sinti współcześnie prowadzi osiadły tryb życia. Około X wieku Romowie zaczęli przemieszczać się z północno-zachodnich Indii i Pakistanu (w języku romskim można znaleźć wiele śladów kontaktów z językami z tych obszarów) w kierunku zachodnim. Na swojej drodze do Europy Romowie zapożyczyli różne słowa perskie, niektóre ormiańskie oraz wiele greckich, prawdopodobnie zamieszkując przy wschodnich granicach Bizancjum. Później Romowie przemieszczali się dalej na zachód, być może z powodu inwazji Turków. Kiedy zarejestrowano ich obecność w Serbii i Chorwacji w XIV wieku, ich język cechowały już silne wpływy języka greckiego, dotyczące nie tylko słownictwa, lecz także gramatyki. Następnie język romski ulegał silnym wpływom języków słowiańskich, rumuńskiego, węgierskiego czy niemieckiego, a na południowym wschodzie również tureckiego.
Deși unii romi europeni duc încă un trai nomad, cei mai mulți romi și sinti sunt astăzi așezați/sedentari. În jurul sec. X au început romii din India de Vest și Pakistan(multe urme de contact cu limbile acestui teritoriu se găsesc în romani) să se deplaseze spre vest. Pe drumul lor spre Europa au împrumutat diferite cuvinte persane, unele cuvinte armene și multe grecești, probabil in timp ce ei trăiau la granițele/frontierele de est ale Bizanțului. Mai târziu s-au deplasat mai departe spre Vest, probabil ca urmare a invaziei turcilor. Când în sec. XIV prezența lor a fost semnalată în Serbia și în Croația , limba lor era deja puternic influențată de greacă, nu numai în vocabular dar și în gramatică. Mai târziu, ea a suferit puternice influențe slave, românești, maghiare, germane, și in mod egal turcești în Sud-Est.
Несмотря на то, что некоторые европейские цыгане до сих пор кочуют, большинство представителей рома и синти ведут оседлый образ жизни. Около 10 века люди народности рома начали двигаться из Северо-Западной Индии и Пакистана (в языке цыган можно найти много следов контакта с языками этой территории) на запад. По пути в Европу цыгане позаимствовали различные слова из персидского, армянского и много слов из греческого языков, вероятно из-за пребывания у восточных границ Византии. Потом они двинулись дальше на запад, возможно по причине вторжения турок. Когда их присутствие было зафиксировано в Сербии и Хорватии в 14-ом веке, их язык уже демонстрировал сильное влияние греческого, не только в словарном составе, но и в грамматике. Позднее он подвергся сильному влиянию славянских языков, румынского, венгерского, немецкого на юго-востоке, а также турецкого.
Hoci si niektorí Rómovia zachovali kočovný spôsob života, väčšina Rómov a Sintov dnes žije usadlým spôsobom života. Približne v 10. storočí začalo sťahovanie Rómov zo severozápadnej Indie a Pakistanu (v rómčine je veľa kontaktových javov s jazykmi tejto oblasti) smerom na západ. Počas tohto presídľovania do Európy Rómovia preberali slová z perzštiny, niektoré výrazy z arménčiny a mnoho gréckych slov, obývajúc pravdepodobne oblasť na východných hraniciach Byzancie. Neskôr presun Rómov pokračoval ďalej na západ, zrejme kvôli nájazdom Turkov. Už v 14. storočí, kedy bola zaznamenaná prítomnosť Rómov na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol ich jazyk silne ovplyvnený gréčtinou nielen v oblasti slovnej zásoby, ale aj v gramatike. Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina.
Čeprav nekateri Romi v Evropi še vedno vodijo mobilni način življenja, se jih je večina ustalila. Okrog 10. stoletja so se Romi začeli pomikati iz severozahodne Indije in Pakistana (v romskem jeziku lahko najdemo številne sledi kontaktov z jeziki s tega področja) proti zahodu. Na poti v Evropo so si izposodili različne perzijske, nekatere armenske in številne grške besede, najbrž med bivanjem na vzhodni meji Bizanca. Kasneje so se, verjetno zaradi turških vpadov, pomaknili še bolj zahodno. V 14. stoletju, ko je bila njihova prisotnost zabeležena v Srbiji in na Hrvaškem, je bil romski jezik že močno zaznamovan z grškim - ne samo na področju besedišča, temveč tudi slovnično. Kasneje so nanj močno vplivali še slovanski jeziki, romunščina, madžarščina, nemščina, na jugovzhodu pa tudi turščina.
Även om en del romer fortfarande lever nomadiskt, lever de flesta romer och sinti idag som bofasta. Kring 1100-talet började romerna flytta från nordvästra Indien och västra Pakistan (många spår av kontakt med språken i dessa områden återfinns i romani). På sin väg till Euproa lånade romerna olika persiska, en del armenska och många grekiska ord, sannolikt medan de befann sig i det Bysantinska rikets östra gränstrakter. Senare flyttade de ännu längre västerut, kanske på grund av de turkiska invasionerna. När deras närvaro i Serbien och Kroatien nedtecknades på 1500-talet, var språket redan starkt influerat av grekiskan; inte bara ordförrådet, men även grammatiken. Senare genomgick det starka influenser från slaviska språk, rumänska, ungerska, tyska och i sydost även turkiska.
Lai gan neliels skaits Eiropas romu līdz šim dzīvo klejotāju dzīvi, daudzums romu un sinti šodien palikuši par nometniekiem. Ap 10. gadsimtu romi sāka pārvietoties no ziemeļrietumu Indijas un Pakistānas (romu valodā ir atrodamas daudzas pēdas, liecinošas par kontaktiem ar šo teritoriju valodām) uz rietumiem. Ceļojuma uz Eiropu laikā romi aizguva dažādus persiešu, dažus armēņu un daudzus grieķu vārdus, varbūt, apmešanas Bizantijas austrumu robežās laikā. Vēlāk viņi ceļoja tālāk uz rietumiem, iespējami, turku uzbrukumu dēļ. 14. gadsimtā, kad bija apliecināta romu atrašanās Serbijā un Horvātijā, ne tikai viņu valodas vārdu krājums, bet arī gramatika jau bija stipri ietekmēta grieķu valodas. Vēlāk tā piedzīvoja stipru slāvu valodu, rumāņu, ungāru, vācu valodu, bet dienvidaustrumos arī turku valodas, ietekmi.
Cé go mbíonn roinnt Romach Eorpach ag taisteal fós, bíonn formhór na Romach agus na Sintíoch lonnaithe in áit éigin sa lá atá inniu ann. Timpeall an 10ú céad thosaigh Romaigh ag bogadh siar ó Iarthuaisceart na hIndia agus na Pacastáine (tá go leor rianta de theangacha an cheantair sin le fáil sa Romainis). Ar a mbealach go dtí an Eoraip fuair na Romaigh focail ar iasacht ón bPeirsis, ón Airméinis agus go leor focal Gréigise, is dócha gur mhair siad ar theorainneacha thoir na Biosáinte. Níos déanaí bhog siad níos sia siar, b'fhéidir mar gheall ar ionraí na dTurcach. Nuair a taifeadadh iad a bheith sa tSeirbia agus sa Chróit sa 14ú céad bhí tionchar mór ar a dteanga cheana mór ag an nGréigis, ní hamháin ar an bhfoclóir ach freisin ar an ngramadach. Níos déanaí chuaigh sí faoi thionchar láidir ó theangacha Slavacha, Rómáinis, Ungáiris, Gearmáinis agus, san Oir-Dheiscirt, ón Tuircis freisin.
  Romani / Lingvopedia :...  
Alle zigeuners zijn twee- of meertalig en de snelheid waarmee de taal verloren gaat, is enorm. Toch is Romani nog steeds springlevend, vooral in Oost-, Zuid-Oosten en Midden-Europa. Het aantal sprekers is moeilijk te bepalen, maar het is waarschijnlijk 3 à 4 miljoen, verspreid over bijna alle landen van Europa, wat het tot de wijdst verspreide taal in Europa maakt.
Tous les Roms sont bilingues ou multilingues et leur langue disparaît rapidement. Mais le romani est toujours vivant, particulièrement en Europe centrale, de l’Est et du Sud-Est. Le nombre de locuteurs est difficile à déterminer, mais le romani est probablement parlé par 3 ou 4 millions de personnes dans presque tous les pays d’Europe, ce qui en fait la langue d’Europe la plus diffusée. Le romani est aussi une langue écrite avec une littérature moderne assez riche, mais il n’a pas d’orthographe généralement acceptée ni de grammaire et de vocabulaire normalisés. Il y a eu plusieurs tentatives d’élaboration d’une norme pour la langue, mais elles ont eu peu de succès. En Slovaquie, en Macédoine, en Bulgarie et en Roumanie (et parfois aussi ailleurs, mais à un degré moindre), des normes régionales tendent à se développer, mais le principal obstacle à leur diffusion est le faible taux d’alphabétisation chez les Roms. Malheureusement, les Roms ont d’autres problèmes plus importants que de se soucier de leur langue, belle et ancienne, qui est le plus proche parent en Europe du sanskrit. L’usage du romani sur Internet montre une tendance à l’unification, qui jouera peut-être un rôle décisif dans le développement futur d’une langue normalisée. Le romani est reconnu, à des degrés divers, comme langue minoritaire dans certains pays : Kosovo, Macédoine, Roumanie, Croatie, Slovaquie, Slovénie, Allemagne, Finlande, Hongrie, Norvège, Suède et Autriche.
Alle Roma sind zweisprachig oder vielsprachig, und das Ausmaß von Sprachverlust ist riesig. Aber Romani ist immer noch sehr lebendig, besonders im östlichen, südöstlichen und mittleren Europa. Die Zahl der Sprecher ist schwer zu ermitteln, aber die Sprache Romani wird vermutlich von 3 bis 4 Millionen Menschen gesprochen, verteilt auf fast alle Länder Europas, was sie zur weitestverbreiteten Sprache Europas macht. Romani ist auch eine geschriebene Sprache mit einer recht reichhaltigen modernen Literatur, aber ohne eine allgemein anerkannte Rechtschreibung und ohne Vereinheitlichung von Grammatik und Wortschatz. Es wurden verschiedene Versuche unternommen, eine Form einer Standardsprache zu schaffen, die aber nur mäßigen Erfolg hatten. In der Slowakei, in Mazedonien, Bulgarien und Rumänien (und in geringerem Ausmaß anderswo) entstehen regionale Normen, aber das Haupthindernis für eine weitere Verbreitung und Akzeptanz ist die niedrige Alphabetisierungsrate unter den Roma. Leider haben die Roma andere, grundlegendere Probleme, als für ihre schöne und alte Sprache zu sorgen, deren engste Verwandte Sanskrit ist. Der Gebrauch von Romani im Internet zeigt einen gewissen Trend zur Vereinheitlichung, was vielleicht eine entscheidende Rolle für die zukünftige Entwicklung einer Standardsprache spielen wird. Romani hat einen gewissen Grad an Anerkennung als Minderheitsprache im Kosovo, in Mazedonien, Rumänien, Kroatien, der Slowakei, in Slowenien, Deutschland, Finnland, Ungarn, Norwegen, Schweden und Österreich.
Todos los Romos son bilingües o multilingües, lo que hace que el romaní tienda a desaparecer. Sin embargo, sigue siendo una lengua viva, especialmente en la Europa Central, del Este y Suroeste. Es difícil de determinar el número de hablantes, pero probablemente sea hablado por unos tres o cuatro millones de personas, en todos los países europeos, lo cual lo convierte en el idioma más extendido de Europa. Existe el romaní escrito y una literatura moderna muy rica, pero no existe ni ortografía, ni gramática, ni tampoco un vocabulario normalizado. Ha habido varias tentativas de elaboración de unas normas lingüísticas pero con muy poco éxito. Cierto es, que en Eslovaquia, Macedonia, Bulgaria y Rumanía (en menor grado también en otros países), llegan a desarrollarse unas normas a nivel regional. Sin embargo, el principal obstáculo para su difusión y aceptación generalizadas es el bajo ratio de alfabetización entre los Romos. Desgraciadamente, los Romos tienen que enfrentarse a problemas de índole vital más importantes que el cuidado de su bello y antiguo idioma, que en Europa se puede considerar el más próximo al sánscrito. El uso del romaní en internet demuestra una tendencia a la unificación lo que, quizás, jugará un papel decisivo en el futuro desarrollo de una lengua normalizada. El romaní está reconocido, con diferente grado, como lengua minoritaria en los siguientes países: Kosovo, Macedonia, Rumanía, Croacia, Eslovaquia, Eslovenia, Alemania, Finlandia, Hungría, Noruega, Suecia y Austria.
I popoli romaní sono bilingue o multilingue e il tasso di perdita della lingua è enorme. Tuttavia, il romaní è ancora molto vivo, soprattutto nella parte orientale, sud-orientale e centrale d'Europa. Il numero di parlanti è difficile da determinare, ma probabilmente è parlato da circa 3 o 4 milioni persone sparse in quasi tutti i paesi europei, il che lo rende la lingua più diffusa in Europa. Il Romaní è anche una lingua scritta e ha una sua letteratura moderna, ma senza ortografia né una grammatica o un vocabolario unificati. Ci sono stati vari tentativi di creare una forma di linguaggio standard, che hanno avuto solo un modesto grado di successo. In Slovacchia, Macedonia, Bulgaria e Romania (e in misura minore, anche in altri paesi) si stanno sviluppando norme regionali. L'ostacolo principale per un'ulteriore diffusione e accettazione è il basso tasso di alfabetizzazione tra i rom che purtroppo hanno altri problemi più importanti del prendersi cura della propria lingua bella e antica, che in Europa è quella più vicina al sanscrito. L'uso del romaní su Internet mostra alcune tendenze di unificazione che potrebbero giocare un ruolo decisivo per il futuro sviluppo di un linguaggio standard. Il romaní ha un certo grado di riconoscimento, come lingua minoritaria in Kosovo, Macedonia, Romania, Croazia, Slovacchia, Slovenia, Germania, Finlandia, Ungheria, Norvegia, Svezia e Austria.
Всички роми са двуезични или многоезични и степента на изчезване на езика е огромна. Въпреки това ромския все още е много жив, особено в Източна, Югоизточна и Централна Европа. Броят на говорещите е трудно да се определи, но езикът вероятно се говори от около 3-4 милиона, разпръснати из почти всички европейски страни, което го прави най-широко разпространен език в Европа. Ромският е и писмен език с доста богата съвременна литература, но без общоприет правопис или единна граматика и лексика. Има различни опити да се създаде форма на стандартен език, които са постигнали само скромен успех. В Словакия, Македония, България и Румъния (и в по-малка степен и на други места) регионалните норми се развиват, но основната пречка за по-нататъшното им разпространение и приемане е ниското ниво на грамотност сред ромите. За съжаление, ромите имат други по-важни проблеми, отколкото да се грижат за своя красив и древен език, най-близък европейския роднина на санскрит. Използването на ромски в Интернет показва някои тенденции на унифициране, което може би ще играе решаваща роля в бъдещото развитие на стандартен език. Ромският в някаква степен е признат като малцинствен език в Косово, Македония, Румъния, Хърватия, Словакия, Словения, Германия, Финландия, Унгария, Норвегия, Швеция и Австрия.
Svi su Romi dvojezični ili višejezični i njihov se jezik brzo gubi. No romski je ipak trajno živ, uglavnom u istočnoj, jugoistočnoj i centralnoj Europi. Teško je odrediti broj govornika no vjerojatno ga govori 3 ili 4 milijuna ljudi u gotovo svim zemljama Europe. Romski je i pisani jezik s dosta bogatom modernom književnošću no bez opće prihvaćenog pravopisa ili ujedinjene gramatike te rječnika. Bilo je više pokušaja da se napravi standardni jezik, no s malo uspjeha. Regionalni standardi se razvijaju u Slovačkoj, Makedoniji, Bugarskoj i Rumunjskoj ( a manje na drugim mjestima), no glavni faktor koji se protivi prihvaćanju tih standarda je niski nivo znanja čitanja kod Roma. Na žalost Romi imaju važnijih problema nego da se bave svojim lijepim i starim jezikom koji je najbliži europski srodnik sa sanskrtom. Upotreba romskog na internetu pokazuje tendenciju unifikacije koja će možda igrati odlučujuću ulogu u budućem razvoju romskog. Romski se priznaje na različite načine kao jezik manjine na Kosovu, u Makedoniji, Rumunjskoj, Hrvatskoj, Slovačkoj, Sloveniji, Njemačkoj, Finskoj, Mađarskoj, Norveškoj, Švedskoj i Austriji.
Kõik mustlased on kaks- või mitmekeelsed ja sageli loobuvad oma keelest. Ometi elab mustlaskeel vägagi, eriti Ida-, Edela- ja Kesk-Euroopas. Raske on kindlaks määrata kõnelejate arvu, aga arvatavasti räägib seda 3-4 miljonit inimest peaaegu kõigi Euroopa riikide peale kokku, mis teeb sellest kõige laiemalt levinud keele Euroopas. Mustlaskeel on ühtlasi kirjakeel küllaltki rikkaliku moodsa kirjandusega, aga ilma üldiselt tunnustatud kirjaviisi, ühtlustatud grammatika või sõnavarata. Mitmesugused püüdlused luua standardkeel on päädinud kesise eduga. Regionaalsed normid arenevad Slovakkias, Makedoonias, Bulgaarias ja Rumeenias (ning väiksemas ulatuses ning juhuslikult kõikjal), aga nende laiema leviku ja tunnustamise peamine takistus on mustlaste madal kirjaoskuse tase. Kahjuks on mustlastel teisi, olulisemaid probleeme kui kanda hoolt oma kauni ja iidse keele eest, mis on Euroopa keelte seas sanskriti keele kõige lähem sugulaskeel. Mustlaskeele kasutus Internetis näitab üles kalduvust ühtlustamisele, mis mängib ilmselt otsustavat rolli standardkeele arengus tulevikus. Mingil määral tunnustatakse mustlaskeelt vähemuskeelena Kosovos, Makedoonias, Rumeenias, Horvaatias, Slovakkias, Sloveenias, Saksamaal, Soomes, Ungaris, Norras, Rootsis ja Austrias.
Minden roma két- vagy többnyelvű és a nyelvvesztés nagymértékű. Bár a romani nyelv elég életerős, különösen Kelet- Délkelet- és Közép-Európában. Nehéz meghatározni a beszélők számát, de valószínűleg mintegy 3-4 millió emberről van szó, akik Európa majdnem minden országában előfordulnak - ez Európa legelterjedtebb nyelvévé teszi. A cigány nyelv írott nyelv is, melynek a modernkori irodalma elég gazdag, de nincs általánosan elfogadott helyesírása, egységes nyelvtana és szókészlete. Különböző kísérletek történtek a nyelvi norma megteremtésére, de csak szerény sikereket értek el. Szlovákiában, Macedóniában, Bulgáriában és Romániában (valamint kisebb mértékben és ritkábban máshol is) regionális normák kezdenek kialakulni, de a legfőbb akadálya a továbbterjedésnek és az elfogadásnak a romák alacsony műveltsége. Sajnos, a cigányoknak más, alapvető problémáik vannak, minthogy a szép és ősi nyelvükről gondoskodjanak, amely a szanszkrit legközelebbi európai rokona. A cigány nyelv használata az interneten bizonyos egységesülési tendenciát mutat, ami valószínűleg döntő szerepet fog játszani a köznyelv jövőbeli fejlődésében. A cigány nyelvet bizonyos fokig elismerik mint kisebbségi nyelvet Koszovóban, Macedóniában, Romániában, Horvátországban, Szlovákiában, Szlovéniában, Németországban, Finnországban, Magyarországon, Norvégiában, Svédországban és Ausztriában.
Visi romai yra dvikalbiai arba daugiakalbiai, todėl savo kalbos praradimo rodiklis yra didžiulis. Tačiau romų kalba - gyva, ypač Rytų, pietryčių ir Vidurio Europoje. Gimtąja kalba kalbančių skaičių nustatyti sunku, tačiau ja tikriausiai kalba apie 3-4.000.000 žmonių, išsisklaidžiusių po beveik visą Europą, todėl tai yra labiausiai paplitusi kalba Europoje. Romai taip pat turi rašytinę kalbą su turtinga šiuolaikine literatūra, bet neturi visuotinai pripažintos rašybos, gramatikos ir leksikos. Būta bandymų sukurti bendrinę kalbą, bet jos, deja, neprigijo. Slovakijoje, Makedonijoje, Bulgarijoje ir Rumunijoje (o kartais ir kitur) regioninės kalbos normos vystosi, tačiau pagrindinė kliūtis tolesniam jų plitimui yra mažas romų raštingumo lygis. Deja, romai turi kitų problemų nei rūpintis gražia senovine kalba, artimiausia sanskrito kalbos giminaite. Romų kalbos naudojimas internete rodo kai kurias suvienodinimo tendencijas, kurios galbūt įtakos ateityje vystant standartinę romų kalbą. Romų kalba turi tam tikrą pripažinimo laipsnį, tai - mažumos kalba Kosove, Makedonijoje, Rumunijos, Kroatijoje, Slovakijoje, Slovėnijoje, Vokietijoje, Suomijoje, Vengrijoje, Norvegijoje, Švedijoje ir Austrijoje.
Wszyscy Romowie są dwujęzyczni lub wielojęzyczni, a stopień utraty języka jest bardzo wysoki. Język romski nadal jednak żyje, zwłaszcza w Europie wschodniej, południowo-wschodniej i środkowej. Trudno jest określić liczbę jego użytkowników, ale prawdopodobnie jest on używany przez około 3-4 milionów osób w prawie wszystkich krajach europejskich, co czyni go najbardziej rozpowszechnionym językiem w Europie. Romski jest także językiem pisanym z dosyć bogatą literaturą współczesną, jednak bez ogólnie przyjętej ortografii, ujednoliconej gramatyki i słownictwa. Liczne próby opracowania standardowej formy języka przyniosły niewielkie efekty. Na Słowacji, w Macedonii, Bułgarii i Rumunii (a niekiedy także, w mniejszym stopniu, gdzie indziej) rozwijają się normy regionalne, jednak główną przeszkodą w ich dalszym rozpowszechnianiu i akceptacji jest niski stopień umiejętności czytania i pisania wśród Romów. Niestety, Romowie mają ważniejsze problemy, niż dbanie o swój piękny i starożytny język, najsilniej spokrewniony z sanskrytem spośród języków europejskich. Użycie języka romskiego w Internecie ukazuje pewne trendy jego ujednolicania, które być może będą odgrywać decydującą rolę w dalszym rozwoju języka standardowego. Romski jest uznawany, w pewnym stopniu, za język mniejszości w Kosowie, Macedonii, Rumunii, Chorwacji, na Słowacji, w Słowenii, Niemczech, Finlandii, na Węgrzech, w Norwegii, Szwecji i Austrii.
Toți romii sunt bilingvi sau multilingvi iar anvergura/dimensiunea pierderii limbii este uriașă. Dar romani este incă foarte vie, în special în Europa de Est, Sud-Est și Centrală. Numărul vorbitorilor este greu de determinat, dar romani este probabil vorbită de 3 sau 4 milioane de persoane în aproape toate țările Europei, ceea ce o face limba cea mai răspândită a Europei. Romani este de asemenea o limbă scrisă cu o literatură modernă destul de bogată, dar nu are o ortogrfie general acceptată, nici gramatica și vocabularul normate. Au existat numeroase tentative de elaborare a unei norme pentru limbă, dar ele nu au avut succes. În Slovacia, Macedonia, Bulgaria, România(și într-un grad mai mic în altă parte) tind să se dezvolte norme regionale, dar principalul obstacol în difuzarea/răspândirea lor îl reprezintă rata scăzută de alfabetizare printre romi. Din păcate, romii au alte probleme mai importante decât să se ocupe de limba lor, frumoasă și veche, care pare cea mai apropiată, în Europa, de sanscrită. Folosirea romani pe internet arată o tendință spre unificare, care poate va juca un rol decisiv în dezvoltarea ulterioară a unei limbi normalizate. Romani este recunoscută, la niveluri diferite, ca o limbă minoritară în anumite țări precum Kosovo, Macedonia, România, Croația, Slovacia, Slovenia, Germania, Finlanda, Ungaria, Norvegia, Suedia și Austria.
Все цыгане – билингвы, и скорость потери языка огромна. Однако их язык все еще очень живой, особенно в Восточной, Юго-Восточной и Центральной Европе. Трудно определить число носителей, но, скорее всего, на нем говорят от 3 до 4 миллионов человек, расселившихся почти по всем европейским странам, что превращает цыганский язык в один из наиболее широко распространенных языков на Старом континенте. Цыганский является письменным языком с достаточно богатой современной литературой, но без общепринятых правил орфографии или унифицированной грамматики и лексики. Были разные попытки создания литературного языка, среди них лишь одна завершилась скромным успехом. В Словакии, Македонии, Болгарии и Румынии (и в меньшей степени в других местах) были разработаны региональные нормы, но основным препятствием для их дальнейшего распространения и принятия стал низкий уровень грамотности среди цыган. К сожалению, у цыган есть другие более важные проблемы, чем забота о своём красивом и древнем языке, ближайшем европейском родственнике санскрита. Использование цыганского языка в Интернете демонстрирует некоторые тенденции унификации, которые, могут сыграть решающую роль в будущем развитии литературного языка. Цыганский в определенной степени признается языком меньшинства в Косово, Македонии, Румынии, Хорватии, Словакии, Словении, Германии, Финляндии, Венгрии, Норвегии, Швеции и Австрии.
Všetci Rómovia ovládajú okrem rómčiny aj ďalší jazyk, prípadne aj viacero jazykov, pričom ich jazyk výrazne upadá. Na druhej strane je rómčina stále veľmi živá, predovšetkým vo východnej, juhovýchodnej a strednej Európe. Rómčina má aj písanú podobu s pomerne bohatou modernou literatúrou, ale bez všeobecne prijímanej kodifikovanej pravopisnej a gramatickej normy a jednotnej slovnej zásoby. Snahy o tvorbu spisovného rómskeho jazyka sa nestretli s veľkým úspechom. Na Slovensku, v Macedónsku, Bulharsku a Rumunsku (a v menšej miere aj v iných krajinách) sa vytvárajú regionálne normy. Hlavnou prekážkou ich rozšírenia a prijatia je však nízka miera gramotnosti Rómov. Rómovia riešia skôr existenčné problémy než otázku zachovania svojho krásneho a archaického jazyka, ktorý je spomedzi európskych jazykov najviac príbuzný sanskritu. Používanie rómčiny na internete vykazuje isté tendencie zjednocovania jazyka, ktoré by mohli byť smerodajné pre ďalší vývoj spisovného jazyka. Rómčina sa do istej miery uznáva ako minoritný jazyk v Kosove, Macedónsku, Rumunsku, Chorvátsku, na Slovensku, v Slovinsku, Nemecku, Fínsku, Maďarsku, Nórsku, Švédsku a Rakúsku.
Vsi Romi so dvo- ali večjezični, stopnja izgube romskega jezika pa je ogromna. Kljub temu je romski jezik še vedno zelo živ, predvsem v vzhodni, jugovzhodni in centralni Evropi. Težko je določiti število govorcev, vendar lahko približno ocenimo, da jezik govori okrog tri do štiri milijone ljudi, ki so razpršeni po vsej Evropi, zaradi česar je romski jezik najbolj široko razširjen jezik v Evropi. Romski jezik je tudi pisni jezik s precej bogato sodobno literaturo, čeprav nima splošno sprejetega pravopisa ali poenotene slovnice in besedišča. V preteklosti je bilo več poskusov oblikovanja knjižnega romskega jezika, ki pa so imeli le skromen uspeh. Na Slovaškem, v Makedoniji, Bolgariji in Romuniji (ter v manjšem obsegu ter občasno tudi drugod) se pojavljajo regionalne norme, vendar je glavna ovira pri temu, da se te oblike sprejmejo in utrdijo, nizka stopnja pismenosti med Romih. Žal imajo Romi bolj vitalne težave, kot je skrb za njihov čudovit in starodaven jezik, ki je najbljižji evropski sorodnik sanskrta. Uporaba romskega jezika na spletu nakazuje določene trende poenotenja, ki bodo v prihodnosti morda igrali odločilno vlogo pri razvoju knjižnega jezika. Romski jezik je v določeni meri priznan na Kosovu, v Makedoniji, Romuniji, Hrvaški, Slovaški, Sloveniji, Nemčiji, Finski, Madžarski, Norveški, Švedski in Avstriji.
Alla romer är tvåspråkiga eller flerspråkiga och graden av språkförlust är enorm. Dock är romani fortfarande i högsta grad levande, särskilt i östra, sydöstra och centrala Europa. Antalet talare är svårt att avgöra, men antagligen talas det av cirka 3 till 4 miljoner människor utspridda över nästan alla Europas länder, vilket gör romani till det mest utbredda språket i Europa. Romani är också ett skriftspråk med ganska rik modern litteratur, men utan en allmänt accepterad stavning eller enhetlig grammatik och ordförråd. Det har gjorts olika försök att skapa en form av standardspråk, vilket dock endast hade blygsam framgång. I Slovakien, Makedonien, Bulgarien och Rumänien (och även på andra ställen, men i mindre omfattning och mer sällan) har regionala normer utvecklas, men det största hindret för deras fortsatta spridning och acceptans är den låga läskunnigheten bland romer. Tyvärr har romer andra och mer viktiga problem än att ta hand om sitt vackra och anrika språk, närmast en europeisk släkting till sanskrit. Användningen av romani på Internet visar vissa tendenser till enande som kanske kommer att spela en avgörande roll i den framtida utvecklingen av ett standardspråk. Romani har en viss grad av erkännande som minoritetsspråk i Kosovo, Makedonien, Rumänien, Kroatien, Slovakien, Slovenien, Tyskland, Finland, Ungern, Norge, Sverige och Österrike.
Visi romi ir bilingvāli vai multilingvāli, tāpēc romu valoda ātri izzūd. Tomēr viņa joprojām ir ļoti dzīva, it īpaši austrumu, dienvidaustrumu un centrālajā Eiropā. Runājošu tajā cilvēku skaitu ir grūti noteikt, uzskatāms, ka tajā runā aptuveni no 3 līdz 4 miljoniem cilvēku, dzīvojošu gandrīz visās Eiropas valstīs, šādi padarot to par visizplatītāko valodu Eiropā. Romiem ir arī raksta valoda ar diezgan bagātu moderno literatūru, taču bez kopēji pieņemtas pareizrakstības vai unificētas gramatikas un vārdu krājuma. Ir bijuši dažādi mēģinājumi radīt literārās valodas formu, taču var teikt, ka viņi neizveicās. Slovākijā, Maķedonijā, Bulgārijā un Rumānijā (mazākā mērā arī citur) romu valodas reģionālās normas ir attīstamas, bet galvenais šķērslis viņu tālākai izplatībai un pieņemšanai ir zems lasītprasmes līmenis starp romiem. Diemžēl viņiem ir citas, daudz svarīgākas problēmas, nekā pūles par savas skaistas un senas valodas, vistuvākās sanskrita radinieces, aizsargāšanu. Romu valodas lietošana internetā rāda unifikācijas trendu, varbūt viņam būs izšķiroša loma literārās valodas attīstībā nākotnē. Romu ir atzīta par minoritātes valodu Kosovā, Maķedonijā, Rumānijā, Horvātijā, Slovākijā, Slovēnijā, Vācijā, Somijā, Ungārijā, Norvēģijā, Zviedrijā un Austrijā.
Bíonn gach Romach dátheangach nó ilteangach agus tá ráta ollmhór caillteanais teanga. Mar sin féin, tá an Romainis fós beo, go háirithe in oirthear, oirdheisceart agus lár na hEorpa. Tá líon na gcainteoirí deacair a dhéanamh amach, ach is dócha go bhfuil sí á labhairt ag 3-4 mhilliún duine atá scaipthe trí bheagnach gach tír san Eoraip. Mar sin, is í an teanga is forleithne san Eoraip í. Is teanga scríofa an Romainis freisin, a bhfuil litríocht sách saibhir nua-aimseartha aici, ach gan litriú, gramadach nó foclóir aontaithe aici, a bhfuil glacadh ginearálta leo. Bhí iarrachtaí éagsúla chun teanga chaighdeánach a chruthú, ach níor éirigh go maith leo. Sa tSlóvaic, sa Mhacadóin, sa Bhulgáir agus sa Rómáin (agus go pointe is lú agus ó am go chéile in áiteanna eile) tá noirm réigiúnacha á bhforbairt, ach is é an ráta íseal litearthachta i measc na Romach an chonstaic is mó a chuireann moill lena leathadh . Ar an drochuair, tá fadhbanna eile níos tábhachtaí ná a dteanga álainn ársa, an gaol Eorpach is gaire don tSanscrait, ag na Romaigh. Léiríonn úsáid na Romainise ar an Idirlíon roinnt treochtaí aontais. Tá méid áirithe aitheantais mar theanga mhionlaigh ag an Romainis sa Chosaiv, an Mhacadóin, an Rómáin, an Chróit, an tSlóvaic, an tSlóivéin, an Ghearmáin, an Fhionlainn, an Ungáir, an Iorua, an tSualainn agus san Ostair.